"Otec, čo mám robiť, keď...?"

Boli sme dnes - ako inak - na ihrisku. Na veľkej šmykľavkovej veži sa to hemžilo deťmi rozličných vekových kategórií. Zrazu sa zhora ozval prenikavý hlások asi tak štvorročného dievčatka:

"Oteeeec! Čo budem robiť, keď ma udrie nejaké veľké dievča?"

Pousmiala som sa a s napätím som čakala na odpoveď.

"Krič!" ozvalo sa z lavičky.

Tento dialóg mi bol sympatický. Zjavne moje staršie dieťa nie je jediné na svete, ktoré potrebuje v krízových situáciách asistenciu alebo aspoň navigáciu. Lepší sa to, ale rozhodne má Malý ešte ďaleko k nebojácnosti. Začal byť samostatnejší: už vylezie aj na vysokú preliezku, ostane sa sám hrať u kamaráta, dokonca minule ostal desať minút sám doma, kým Drahý dlhým krokom otočil lekáreň. Na druhej strane zas nevie a odmieta sa naučiť bicyklovať, plávať a hojdať sa sám na hojdačke.

Vo vzťahoch s neznámymi a málo známymi ľuďmi je stále kŕčovitý, mám problém primäť ho, aby aspoň nahlas pozdravil a nehundral si "brýdeň" popod nos. Na otázky tejto kategórie ľudí neodpovedá alebo sa snaží rýchlo z konverzácie vykrútiť a zdrhá preč. Útek je jeho najčastejším riešením aj v konfliktných situáciách medzi príslušníkmi detského rodu (napriek tomu sa však už aspoň placho pokúša nadviazať kontakt aj s úplne neznámymi deťmi napr. na ihrisku, dokonca minule sa ktoréhosi chlapčeka opýtal aj na meno, no skoro som odpadla!)

Písala som už, že Malý školu zatiaľ veľmi nerieši. Myslím si však, že to schválne vytesňuje z mysle, pretože minule sa mi zveril, že má z toho strach.

"Čoho sa bojíš?" vyzvedám sa.

"Že to nezvládnem..." vzdychne si moje šesťročné dieťa. Čo konkrétne nezvládne, to už nešpecifikuje. Ale ja to tuším: nové prostredie, nové situácie, noví ľudia, neznámo... A to ešte zďaleka nič nevie o šikane, napríklad. Nedávno ma známa informovala, že v synovej triede riešia šikanu. V DRUHEJ triede ZŠ! No, aspoň mám o čom rozmýšľať pred spaním.

A možno som už (profesionálne) zdeformovaná. Možno len ja zbytočne vidím všetky tie nástrahy, ktoré život môže priniesť plachému dieťaťu, navyše chlapcovi. Veď sa ešte uvidí...