Mačky, mačky, mačky!

Aj naše deti si pobyt na dedine patrične užili. 

I keď vďaka zaliezavému chladu zo začiatku týždňa zareagovali podľa očakávania - nádchou. Po dvoch prebdených nociach nad funiacim a fňukajúcim potomstvom sme celkom vážne zvažovali predčasný návrat domov. No potom sme sa rozhodli dať tomu ešte šancu a dobre sme urobili. Deťom síce prameň sopľa v malých nosoch nevyschol, ale zmierili sa so situáciou. Od svitu do mrku boli vonku za každého počasia.

Prechádzali sme sa po dedine a obdivovali sme domácu zver. Slečna sa blamovala, keď na slepice nadšene vykrikovala: "Tacky! Tacky!" (rozumej "kačky"), ale aj inak sme museli pútať pozornosť: deti obdivne stáli pri plote a čumeli na ovce, sviňu, kone i kikiríkajúce kohúty. Pre domácich samozrejmosť, pre nás ťažká exotika. Najviac ale bodovali mačky.

Bývali sme u našich drahých priateľov, ktorí na posmech celej obce chovajú na dvore šesť mačiek. Deti boli v extáze. Malý trávil s novými mačacími kamarátmi množstvo času; nežne sa im prihováral, hladkal ich, nosil ich na rukách, kŕmil ich, napúšťal im vodu, túlil sa k nim a bol by ich aj bozkával, keby sme mu to neboli zakázali. Slečna ich chodila hladkať a nežne im hučala sýtym kontraaltom: "Mooojaaaa!" Po čase začala experimentovať a úbohé stvorenia sa pokúšala ťahať za chvost a za uši, ťapkala ich silnejšie ako je zdravé, dokonca sa im dala stúpať po chvostoch a raz som mačku zachránila aj pred kopancom... Nechápem, čo za sadistické chúťky sa to v nej ozvali, ale bola za ne potrestaná.

Po každom kontakte so zvieratami si deti vnútri umyli ruky. Postupom času však bolo čoraz obtiažnejšie zachovávať v tomto smere prísnu hygienu. Vyvrcholilo to koncom týždňa, keď sa mačky pod pozorným dohľadom našich detí naraňajkovali a Slečna v nestráženom okamihu dojedla obsah misky... Šmakovala si, že vraj "mam-mam!" ("mňam-mňam") Nič jej nebolo a mne sa časom pri spomienke na tento incident prestal obracať žalúdok.
Skrátka, mačky boli v kurze a mačky mali manévre. Po našom odchode si iste vydýchli. Malý za nimi pri príchode domov plakal. Čakám, kedy začne naliehať, aby sme si aj my nejakú tú blchaňu zaopatrili...