Dnes je streda, čo znamená neskorý príchod Drahého domov. Malého si dnes zobrali Babinka a Dedko V. A tak sme ostali doma len my ženy.
Trávili sme podstatnú časť dňa na čerstvom vzduchu (no, čerstvý ako čerstvý!) a učinila som poznanie, že strážiť vonku jedno dieťa je ďaleko jednoduchšie ako ich mať na starosti dve. Doobeda sme boli na ihrisku, kde Slečna sama zdolávala všetky dostupné prekážky (dokonca sa sama vyšplhá aj na veľkého hojdacieho koňa), sama vylezie na šmykľavku a s veľkou chuťou sa z nej aj sama spustí. Rada sa hojdá. Čím vyššie, tým lepšie. Toto všetko sú pre mňa úplne nové zážitky, pretože Malý v živote dobrovoľne do rizika nešiel. Napriek tomu ostáva pre svoju priebojnú sestru veľkým vzorom a statočne po ňom opakuje každú blbosť. Videli ste napríklad dvadsaťmesačné dieťa flusať z výšky? Ja áno - hreším už za to nielen jedno, ale hneď obe deti.
Poobede sme boli - ako inak - metať šutre do jazera. Neprezieravo sme vzali jeden starší rožok, aby sme ním nakŕmili vodné vtáctvo. Lenže za to, čo sa dialo, by sa nemusel hanbiť ani Hitchcock. Vtáky prilietali a prilietali a to nielen kačice, ale aj čajky v celkovom počte asi tridsať kusov. Vrhali sa hlasne po každom súste a krúžili nám nad hlavami. Slečna vydesene púlila oči, ja som bola za frajerku, ale v duchu som vydesene púlila oči aj ja.
V podstate to bol pohodový deň, ale predsa nám bolo za tými našimi chlapmi trochu smutno!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára