Bola som dnes u kaderníčky. Ak si pod tým niekto predstaví hodinové posedenie so strihom, farbením a stajlovaním, je na omyle. Za štvrťhodinu bol môj účes hotový.
Mám rovné jemné vlasy, ktoré výrazne stratili na objeme a kvalite po dvoch deťoch. Na každodennú tip-top úpravu jednoducho nemám čas. Vlastne už dlhší čas sú vrcholom úpravy môjho zovňajšku akurát umyté vlasy a ostrihané nechty. Ešteže sa nepohybujem v nóbl spoločnosti. Takto mi stačí penové tužidlo a kulmofén na polodlhé vlasy s ofinou. A ak trocha viac podrastú, alebo je vražedné teplo, istí to štipec a gumička. Zagumičkované som ich nosila takmer nonstop celé doterajšie leto. A vlasy toho mali dosť. Začali s rozhorčením húfne opúšťať moju nešťastnú hlavu. Preto som sa rozhodla na radikálny krok a dala som si ich znova zostrihať tak po plecia.
Nádejala som sa, že Slečna nebude mať vlasy po mne. Je to skrátka nespravodlivé - keby mi Drahý daroval polovicu zo svojho hlavového porastu, aj tak by mu ostala ešte pekná hriva. Načo sú mu také husté vlasy?! Lenže Slečna evidentne nezdedila po mne len pohlavie a výraznú podobu, ale aj tendenciu k rovným jemným vlasom. Už teraz sa jej na zátylku úboho krúti chumáčik plavých vláskov. Keď poskakuje, porast jej ľahučko vlaje okolo hlavy a dieťa pripomína príslušníka rodu vodníkov.
Jej bratovi pomerne dlho zívala hlava prázdnotou, až na jemnulinké blonďavé páperie. Teraz má vlasy husté (znova sa pýtam, načo to chlapovi je?), ale vyzerá dosť srandovne: tmavá opálená kožka, čierne oči a ježaté blond háro...
No, teraz má láskavý čitateľ jasnú predstavu o našich vlasoch. Ak sa stretneme na ulici, určite už budeme identifikovateľní...
"Znova sa ti pokazil fén?"
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára