Náplňou našej "dovolenky" však ani zďaleka nebola iba relaxácia na čerstvom vidieckom vzduchu.
Ako spoluzodpovední "vedúci" sme mali na starosti tridsať mladých ľudí, ubytovaných v miestnej ubytovni (bývalá škola). Dopoludnia sa mládež duchovne vzdelávala, čo bola zodpovednosť mužskej časti vedúcich predstaviteľov. Po obede - ktorý bol v kompetencii ženskej časti - sa organizovane i menej organizovane chodilo na výlety, hrali sa hry, opekalo sa a športovalo.
Špeciálnou úlohou týždňa bolo venovanie sa miestnym deťom, ktoré sú na túto iniciatívu už za tie roky zvyknuté a nesmierne sa na to tešia. V nejednom prípade je to ich jediné prázdninové povyrazenie, inak sa znudene túlajú po dedine a robia somariny. A tak im každý deň rozprávame biblické príbehy, spievame si, športujeme, súťažíme a chodíme na výlet. Deti za aktívny prístup zbierajú body, ktoré sa im na konci týždňa zúročia v podobe vecných darov. Aj na to sa tešia.
No a práve s touto časťou pobytu sa spájajú moje najsilnejšie emócie. Vo všeobecnosti sa vyhýbam správam o utrpení detí. Nečítam a nepozerám nijaké spracovanie tejto tematiky. Deti sú bezbranné a krehké bytosti. Ak niekto spôsobí alebo dopustí, aby nejaké dieťa trpelo, je to podľa mňa to najtrestuhodnejšie zlo pod slnkom. Vždy som to tak vnímala, no odkedy mám vlastné deti, je tento pocit umocnený na druhú.
Minulý týždeň som však nemala úniku. Deti, s ktorými sme sa denne stretávali, majú ťažký život. A je jedno, či sú biele alebo čierne. Väčšina z nich má rodičov nezamestnaných alkoholikov. Sú zanedbávané po každej stránke: nikto sa im nevenuje, častokrát nie sú ani adekvátne oblečené a nasýtené. Sú vďačné za akýkoľvek prejav náklonnosti. Atrakciou rovnajúcou sa návšteve lunaparku je napríklad obyčajné zvezenie autom. Tešia sa z obyčajného tvrdého cukríku. A to nedramatizujem.
Sú medzi nimi skutočne bystré a šikovné deti. Lenže čo z toho, keď prostredie, v ktorom sú nútené denne sa pohybovať, tomu nevenuje pozornosť? Sú odsúdené nikdy neprekročiť tieň svojich predkov.
Zasahovať aktívnejšie v tejto veci je veľmi ošemetné. Rodičia spravidla vycítia svoju šancu a akúkoľvek pomoc nehanebne zneužívajú vo svoj prospech. Peniaze prepijú. Podarované veci predajú a prepijú. A ešte si prídu pýtať. A ich deti sa potulujú po vonku, kradnú, ničia cudzí majetok a ubližujú zvieratám i sebe navzájom. Nič lepšie doma nevidia. Častokrát sú zlomyseľné a zlé, ale kto za to vlastne môže???
Musím si dať pauzu a pokračovať zajtra. V mysli mi naskakujú tváričky jednotlivých detí a je mi smutno.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára