Pri našom sťahovacom dobrodružstve som sa tešila okrem iného aj na to, že náš byt odrárohujem. Bez milosrdenstva som vyhodila všetko, čo doma bez úžitku zaberalo miesto. Úplne som sa vykašľala na Murphyho zákon, ktorý u nás teda funguje na sto percent, totiž že ak po vyhodíte vec, ktorú ste desať rokov nepotrebovali, môžete si byť istí, že sa vám vzápätí zíde.
Jediné, s čím som v tomto smere nevedela veľmi pohnúť, sú výtvarné a písomné diela nášho prvorodeného. Kedysi veľmi nerád kreslil. Škôlka ho aj v tomto smere nakopla správnym smerom. Každý výkres sa mi zdal niečím výnimočný, a tak som doma onedlho skladovala za škatuľu papiera. Zo škôlky nosil tematické kresby a pracovné listy, ale aj doma ho občas chytila slina. Špeciálnu kategóriu jeho umeleckého prejavu tvoria diela, ktoré uzreli svetlo sveta na zhromaždení (bohoslužbe). Malý je vo fáze, keď sa už aj začína zaujímať o to, čo sa tam hovorí, no hodina je na neho ešte dosť dlhá doba. A tak si kreslí alebo píše. Vždy je to niečo originálne.
A ja teda skladujem a skladujem a nemám to srdce niečo z toho vyhodiť. Ukážky nasledujú.
Škôlkárske výtvory: 
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára