Zajtra opúšťame na týždeň svoj domov. Nie, nejde o ďalšie sťahovanie. Nuž, ale ani o dovolenku v tom pravom slova zmysle. Tú sme tohto roku z taktických dôvodov vynechali (mám novú kuchyňu, sedačku a Malý má nový nábytok v izbe. Na skromnejšiu dovolenku by sme síce ešte naškrabali, ale ak by nám vzápätí odišiel povedzme sporák, boli by sme nútení variť si na otvorenom ohni.)
Ideme robiť pomocných vedúcich na jeden mládežnícky tábor. Podmienky bojovejšieho rázu a k tomu balík zodpovednosti za ľudské bytosti nižšej vekovej kategórie. Plus dve maloleté deti v im neznámom prostredí. A k tomu nejednoznačná predpoveď počasia, sľubujúca kadečo.
A tak chystám, balím a odfajkávam si veci zo zoznamu. Očakávania nemám veľké. Skôr prevládajú myšlienky ľahko pesimistického rázu. Zvládneme to? Naposledy sme sa tejto akcie zúčastnili ešte pred druhým tehotenstvom. S Malým to bolo vždy napínavé. Slečnu si netrúfam odhadnúť, ale u nej skôr prevládajú obavy, aby sme ju nehľadali v chotári alebo v rómskej časti obce (farbou pokožky splynie s davom. Možno by si to miestni ani nevšimli.)
Neviem, nakoľko sa mi podarí podať o našom bytí správu v priebehu týždňa, takže sa možno na niekoľko dní odmlčím. Nebude to znova na tri mesiace. Dúfam.
Užite si "dovolenku" ;-) Chystáme sa práve na podobnú a ja už teraz nestíham prispieť na blog :D
OdpovedaťOdstrániťDúfam, že ste to zvládli aspoň tak dobre ako my!
OdpovedaťOdstrániť