Dnes sa Malému oficiálne skončil školský rok. Odniesli sme pani učiteľke bukrétu, zariadeniu sme podarovali za tašku autíčok z bohatej domácej zbierky a za odmenu sme si mohli odniesť plný fascikel výtvorov nášho Picassa.
Napriek tomu, že Malý strávil odhadujem tak polovicu školského roku doma, považujem jeho pobyt v materskej škole za úspešný.
Základným úspechom je už len to, že si zvykol. Pokúšali sme sa ho totiž integrovať medzi rovesníkov aj rok predtým, ale bolo to fiasko. Malý bol ešte zjavne nezrelý: len plakal, a to nielen v škôlke, ale aj doma, mával nočné desy a panicky sa bál od nás pohnúť čo i len na krok. Jeho škôlkárska kariéra vtedy skončila ešte skôr, ako sa stihla vôbec začať. V septembri som mala teda obavy, ako to zvládne tentoraz. Bola som celkom príjemne prekvapená. No, úplne bez sĺz sa to nezaobišlo, ale tie sa objavili iba ráno doma a vyschli s príchodom do triedy. Postupne vymizlo aj to.
Taktiež sa pozitívne rozvinula jeho veku primeraná informovanosť o živote. Dokonca sme zatiaľ nezaznamenali žiadne detailné otázky ohľadom rozmnožovania, ani vulgárny slovník (ak nerátam výkrik "ty kokso!")
Výrazne sa zlepšil jeho grafický prejav. Ochotne kreslí, maľuje, vyfarbuje, strihá a modeluje, čo predtým doma zásadne odmietal a ak som ho aj nejako nahovorila na niektorú zo spomínaných aktivít, výsledok bol na zaplakanie. Naučil sa písmenká, vie ich napísať a pochopil princíp skladania slov z hlások. ("Maminka, vieš ako sa píše X? Ako krížik, len trochu viac rozkročený.")
V neposlednom rade sa zoznámil s rovesníkmi, našiel si kamaráta a trošičku sa na svoje pomery osmelil. Dobre som sa pobavila, keď na spoločnej fotografii vedel pomenovať všetkých chlapcov z triedy, ale dievčatá asi len dve. Skrátka, ťažká ignorácia druhého pohlavia, príznačná pre jeho vek.
Už spomínaným najväčším negatívom bola skutočnosť, že sa nezoznámil iba s rovesníkmi, ale aj s množstvom mikroorganizmov, ktoré nám následne strpčovali život priebežne po celý rok. Ale aj to je na voľačo dobré - snáď bude mať túto fázu úspešne za sebou ešte pred nástupom do školy.
Suma sumárum, pobyt v škôlke mu pomohol vo viacerých smeroch a dúfame, že ďalšie úspechy ho ešte len čakajú.
Ponúkam ukážky tvorby, ktorými ma milo prekvapil:
No nie som kočka?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára