Tak dnešným dňom sa mi končí dovolenkové vzrúšo a od zajtra frčím v obvyklom režime.
Už len to, že mal Drahý dovolenku a celý týždeň tu bol pre nás, bolo senza bájo. Navyše sme každý deň dochádzali do cca 35km vzdialenej obce na juhu Slovenska, kde sa už tradične konal pobyt veriacej mládeže. My sa už síce veľmi za mládež nepovažujeme, ale sme takpovediac skalní návštevníci, a navyše zodpovední vedúci sú Babinka a Dedko V., čiže máme predsa len určité privilégium.
Napriek tomu, že som z dopoludňajších stretnutí vzhľadom na deti veľa nemala, vychutnávala som si hneď niekoľko vecí. Napríklad to, že som konečne na chvíľu zmenila prostredie a že som sa mohla porozprávať s určitými ľuďmi. Ďalej to, že Malý prejavil vytúženú samostatnosť a na rozdiel od predchádzajúcich ročníkov, keď som mu musela kvôli jeho sociálnej fóbii takmer neustále robiť spoločnosť, tentoraz som ho dokonca občas hľadala v areáli, lebo mi nepovažoval za nutné hlásiť, kde je a čomu sa venuje. Nová skúsenosť. A príjemná. No a v neposlednom rade ma pri srdci hriala skutočnosť, že Slečna nesklamala moje očakávania a pobyt nám nijako nekomplikovala, práve naopak - hýrila šarmom a dobrou náladou.
A tak máme za sebou množstvo pekných chvíľ: posedenie pri Biblii, rozhovory v súkomí i v skupinkách pri káve, prechádzky po dedine s kočíkom alebo s nanukom v ruke, popoludnia na ihrisku (Drahý si zahral aj volejbal, Malý sa vyjašil do vyčerpania), návšteva neďalekého mlyna, spojená s namočením sa v Malom Dunaji, a to všetko za krásneho počasia. Mňam.
Zajtrajšok bude drsný. Nuž, c´est la vie. Taký je život. Na ďalšiu dovolenku si musím počkať do polovice augusta...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára