Odkedy máme deti, spánok je v našej rodine vzácny arikel, ba priam podpultový tovar. Už vôbec nemám spomienku na to, aké to je večer zaspať a zobudiť sa až ráno.
Malý bol odjakživa nespavec ťažkého kalibru. Už ako nemluvňa spával trikrát denne dvadsať minút a v noci býval tak desaťkrát hore. Boli týždne, keď bol schopný budiť sa celú noc v dvadsaťminútových intervaloch. Vyskúšali sme snáď všetko: spávať s ním v jednej izbe a nespávať s ním v jednej izbe, spávať v jednej posteli a nespávať v jednej posteli, vetrať a nevetrať, svetlo i tmu, najesť sa na noc a nenajesť sa na noc, ukladať skôr i neskôr. Čakali sme, kým vyrastie chrup, kým odstavím, kým prejde na jeden spánok. Boli sme láskaví i prísni. Výsledok nulový. Zlepšenie nastalo až v troch rokoch, keď prestal spať poobede. Nočný spánok sa skvalitnil z priemerných ôsmich prebudení na dve-tri.
Zvykali sme si ťažko. Ukrutne ma ničil pohľad do tmavých okien v okolitých bytovkách. Vidieť hodiny ukazovať 01:48 alebo 03:17 mi prišlo vrcholne nepatričné. A zároveň to pomyslenie, že ma čaká ďalší deň, keď mám fungovať na sto percent! Bývali sme unavení, podráždení a bezradní. V tomto bode musím vyzdvihnúť charakter môjho Drahého, ktorý sa o tento stav so mnou spravodlivo delil.
Keď sa mala narodiť Slečna, povedali sme si, že horšie to iste nebude ako čo máme za sebou. A ak by to náhodou bolo také isté, vieme, že síce horko-ťažko, ale prežijeme. Slečna je z iného cesta. Tá nám zas prvé tri mesiace dopriala potešenie zoznámiť sa s dojčenskou kolikou. Nosili sme ju na rukách celý večer a jasali sme, keď zaspala pred polnocou. Väčšinou to bolo okolo jednej-pol druhej. Napriek tomu, že únava nebola menšia, akosi sme to zvládali lepšie. Už sme skrátka mazáci.
Kolika prešla, no citlivé bruško našej Slečne ostalo. Momentálne má obdobie, keď jej peristaltika začne fungovať okolo jednej hodiny rannej a do finále sa dostane medzi pol šiestou-šiestou. Medzitým sa vrtí, funí, mrnčí, krúti a občas pustí salvu, až závesy nadvihne. Ráno sa preberie v spomínanom čase a zakrátko nato má na tváričke úsmev a v plienke čurbes.
Napriek tomu, že mnohokrát spím iba trhano, plytko a mliečne zásobníky majú nepretržitú prevádzku, neprežívam to už dramaticky. Veď bude aj lepšie! A cez deň určite je - veď Slečna si pospí aj trikrát za deň, niekedy dokonca aj zo dve hodinky na jeden šup. A predstavte si, že existujú deti, ktoré uložíte do postieľky a ony bez protestov zaspia samé! To je pre mňa úplne omračujúce zistenie.
Nuž, hovorí sa, že žiadne dieťa nie je také dobré, aby sa matka nepotešila, keď zaspí. U nás to platí dvojnásobne. Uáá, spala by som. Tak dobrú noc!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára