Za posledné dni som postúpila do vyššieho levelu, čo sa obtiažnosti životných podmienok týka. A myslím, že som v ňom zatiaľ nahrala dosť bodov, aj keď je to napínavé.
Tak napríklad, Malého som do škôlky napokon neposlala. Už má teda prázdniny, potvora. Masochisticky som si skomplikovala život, ale aspoň môžem kvôli nemu pokojne spávať.
To "pokojné spávanie" myslím výlučne metaforicky. Slečnin rozmnožujúci sa chrup nedá spávať ani jej, ani mne. Posledných pár nocí prefňukala, dni premrnčala, soplík jej stále z malého nosa tečie prúdom, kaká častejšie ako zvyčajne, tuhú stravu nechce - nanajvýš pár lyžičiek, keď sa mi podarí dostatočne ju oblafnúť. Dúfam, že už sme vo finále a horné jednotky vykuknú čo nevidieť. (Teda radšej vidieť.)
Okrem toho sa naša druhorodená naučila stáť v postieľke. Má sedem mesiacov a týždeň. Kam sa tak ponáhľa, neviem. Ak to takto pôjde ďalej, o mesiac už bude chodiť, v roku bude plynulo rozprávať a v piatich zmaturuje... Pre mňa to znamená jej zvýšenú ostrahu ešte aj v postieľke a v ohrádke, pretože Slečna sa síce trasľavo na krivých nožičkách postaví, avšak návrat do sedu alebo do ľahu už býva menej elegantný a občas aj poriadne bolestivý.
Bolestivý bol aj jej včerajší kaskadérsky zoskok z postele hlavou napred. Spí totiž na posteli, obložená všeličím možným. Preložiť ju spiacu do postieľky je Mission Impossible, nakoľko má teraz taký ľahký spánok, že sa okamžite preberie. No a nevystihla som okamih, keď sa prebudila. Nakoľko už v pohode štvornožkuje, nejaký mantinel z perín a vankúšov je predsa pod jej úroveň. Prvý raz som ju takto podcenila ako štvormesačnú, keď som neverila, že sa pregúľa až na kraj postele a na dve minúty som sa vzdialila. Pregúľala sa. Dúfam, že až si tento kompromitujúci materiál prečíta niekto kompetentný, nebude u nás v najbližšej dobe zvoniť sociálka.
Poslednou výraznou komplikáciou je špina a hluk zvonka. Pozorujem zatepľovacie práce na bytovke oproti a pomaly budem už aj ja odborník. Vŕtajú a vŕtajú, až sa nám trasú múry, búchajú, trieskajú a pokrikujú na seba slovníkom štvrtej cenovej. Nechať otvorené okná je samovražedný počin, lenže v tomto teplom počasí je to, žiaľ, aspoň občas nutné. A to nehovorím o všadeprítomnom polystyréne. Dokonca stačí otvoriť kufor auta a snežia vám oproti biele guľôčky.
A tak trávime veľa času vonku. Je to liek na hluk, špinu, mrzutosť, aj pocuchané nervy. Slečna sa v kočíku uloží bez problémov. A keď aj nespí, aspoň má na čo čučať a zabudne na boľavé ďasná. Malý tiež chodí von pomerne rád. Už som si zvykla na jeho otázky a komentáre a bavím sa. Naposledy sme napríklad prechádzali okolo jednej viechy. Malý vtiahol do seba puch storočného cigaretového dymu a prepáleného oleja a zahlásil: "Maminka, mne voní tento smrad!"
So zvedavá, kedy nahrám dosť bodov, aby som sa posunula do ďalšej úrovne.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára