Dnes utŕžilo moje už aj tak značne nahlodané sebavedomie smrteľný úder. Aby som sa dopracovala k pointe, musím začať "od Adama".
Prvý raz som rodila po tridsiatke. Keď som prišla z pôrodnice, do pôvodnej hmotnosti mi chýbali dva kilogramy. Myslela som si, že som frajerka. Omyl. Malý nám obom dával pekne do tela a ja som nedostatok energie hojne dopĺňala sladkosťami. Lentilky som si sypala do úst po hrstiach a zapíjala som ich ovocným džúsom. Po troch mesiacoch som vážila ako pred pôrodom. Dolu to išlo horko-ťažko, lebo nikdy som nebola "cvičiaci" typ a zo stravy som si nemienila vytvoriť nový životný štýl. A tak som sa z konfekčného čísla 38 posunula na 42.
Druhý raz som rodila po tridsaťpäťke. Zaumienila som si, že neurobím tú istú chybu. Nebudem sa pchať sladkosťami a nebudem večer zobkať nezmysly. Figu drevenú! Znova frčím na cukor a snažím sa zúfalo, aby som do konfekcie č. 42 nemusela vťahovať faldíky na bruchu. Nedarí sa mi. Utešujem sa tým, že kým kojím, nebudem to riešiť (samozrejme to neznamená, že sa načisto zopsujem a jedna celá Milka k poobednej káve sa stane normou). Lenže, necítim sa dobre. Vonku sa maskujem za kočík a aj keď to nie je vôbec fér, s úľavou pozorujem mamičky, ktoré sú na tom horšie ako ja.
No a dnes - konečne sa dostávam k meritu veci - sme boli na návšteve u našich. Po istej dobe som sa uchýlila tam, kam aj králi chodia pešo. WC je moje útočisko, tam na mňa nikto nemôže! Sedím si sedím a nebudem tu dopodrobna líčiť všetky detaily tejto delikátnej situácie, keď sa tu zrazu pod mojím pravým stehnom ozve zlovestné PUK! Šokovaná sa zdvihnem a neverím vlastným očiam: zlomila som záchodovú dosku!
Darmo ma naši utešovali, že to bola len otázka času, že to mohlo prasknúť hoci aj pod mojím dvadsaťkilovým synom. Zvyšky môjho sebavedomia už spláchla kanalizácia.
Zadovážim si burku a bude pokoj. Budem si pripadať menej nápadná...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára