štvrtok 16. júna 2011

O chorých deťoch a adrenalínovej matke

Dnešný deň bol položený na oltár starostlivosti o zdravie potomstva. Doobeda i poobede som poslušne mašírovala do priľahlého zdravotníckeho zariadenia, aby som s odborníkmi konzultovala zdravotný stav oboch detí.
Včera večer si Slečna vzala príklad zo staršieho brata a spustila sople. Noc prebiehala podľa očakávania: Slečna chrčala, plakala, dávila sa, najlepšie sa jej spalo v mojom náručí vo zvislej polohe. Časť noci som strávila v sede so spiacim dieťaťom na hrudi. Súvisle sa mi podarilo spať od polnoci do štvrť na dve, potom to bolo len také podriemkávanie, kojenie, nosenie a bdenie nad vrtiacim sa batoľaťom. Nadránom si Slečna zakúrila, ešteže sme zásobení Panadolom aj Nurofenom. Dnes dopoludnia som ju teda vzala ukázať našej MUDre. Zatiaľ som sa nič podstatné nedozvedela - dýchanie čisté, výsledky výteru v utorok. Záver: viróza alebo zúrivo sa derúci chrup. Uvidíme. Deň nebol o nič lepší: Slečna bola usoplená a uplakaná, akurát cez obed si pomerne dobre pospala.
Poobede sme sa s Malým vybrali po výsledky na imunológiu. Robili mu aj kožné testy na alergickú reakciu. Musím povedať, že ma opäť príjemne prekvapil: poslušne si nechal ruky pokvapkať i popichať a hoci v čakárni stonal, že ho to svrbí, žiadny cirkus sa nekonal. Záver: výborná správa je, že náš prvorodený nie je alergik. Horšia (hoci očakávaná) správa je, že má oslabenú imunitu. Vyfasoval preparáty na dlhodobé užívanie. Uvidíme.
Ja od včerajšieho večera fungujem v krízovom režime. Do tohto stavu, podobného tranzu, sa dostanem vždy, ak ochorie niektorý rodinný príslušník. Necítim únavu, hlad, ani spánkový deficit. Som maximálne vybudená, dokážem hravo robiť štyri veci naraz a prídem na skvelé riešenia problémov. Moje nadobličky musia adrenalín priam chrliť. Ešte i teraz, po prebdenej noci a celodennom stodesaťpercentnom výkone mám pocit, že v záujme chorého dieťaťa by nebol problém hoci aj bežať maratón.
Za túto vyšinutú výkonnosť však neskôr draho zaplatím. Keď krízová situácia pominie a hladina hormónov sa dostane do normálu, zmením sa zo superženy na vyčerpaný uzlík nervov. Ale aj to patrí k materstvu. Celkom určite.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára