Malý opäť osopľavel. Sopľavý bude tuším jeho druhé meno.
Než nastúpil minulý september do škôlky, bolo to jedno zdravé dieťa, ktoré len tak ľahko niečo neskosilo. A ak áno, pomerne rýchlo sa zotavoval. Od nástupu do detského zariadeníčka je viac chorý ako zdravý. V kolektíve vydrží týždeň, maximálne dva a potom pokračuje podľa rovnakého scenára: upchatý nos, sopeľ, sopeľ, kašeľ, kašeľ, KAŠEĽ, antibiotiká. Keď sme doniesli Slečnu z pôrodnice, práve doberal jednu dávku. No, čo budem hovoriť, nevyhli sme sa tomu, aby novorodencovi nedýchal do tváre so zelenými sviecami pod nosom. Novorodenec to v zdraví prežil. Aby sme však zbytočne neriskovali, nechali sme Malého doma celú zimu, nech zbytočne sestre nedevastuje imunitu. Akonáhle nastúpil do MŠ naspäť, boli sme tam, kde predtým.
V jednej rozprávke musela istá dievčina naplakať plný hrnček sĺz. Neviem, aký časový limit na to mala, ale Malý by ju určite strčil do vrecka: od septembra by bolo sopľa aj za vedro...
A tak keď predvčerom začal posmrkávať, už som len rutinovane podložila matrac, vytiahla arzenál vreckoviek, skontrolovala zásoby kvapiek, sirupov, medu a čaju a s povzdychom čakala, ako sa to vyvinie. Najhoršie sú noci (to si teraz zlizne Drahý, ja ratujem Slečnu s odutými ďasnami): Malý spí plytko, budí sa na upchatý nos a kašeľ, pričom zúri, fňuká, vzdychá, krúti sa, prípadne reve. Treba na to poriadnu porciu trpezlivosti.
Tento vleklý problém nás nakoniec dohnal na imunológiu. Malému po preskúmaní anamnézy dali najprv urobiť krvné testy. Dôkladne sme ho na túto udalosť pripravovali, vedomí si jeho zbabelosti. A hoci by sa mu v čakárni voľakam nevošiel ani zastrúhaný vlas, držal sa hrdinsky. Sedel mi na kolenách, kým sestrička z jeho pidižily vypúšťala jednu skúmavku životodarnej tekutiny za druhou. Pri poslednej bolo jasné, že Malý záver akcie neuvidí: bol čoraz ťažší a ťažší, až sa nakoniec s povzdychom sklátil na jednu stranu a koniec. Omdlel. Dúfam, že nebudeme mať tichú domácnosť ak napíšem, že aký otec, taký syn... Vo štvrtok si ideme po výsledky, tak uvidíme, či to za to vzrúšo stálo.
Malý sa tešil, lebo dnes nemusel ísť do škôlky. A ja sa budem veľmi tešiť, ak to tentoraz zvládneme bez antibiotík.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára