V sobotu sme sa v rámci spoločných rodinných aktivít rozhodli navštíviť miestnu ZOO. Prúd potu sa zintenzívnil, kým som zbalila všetko potrebné od náhradného oblečenia pre malých účastníkov zájazdu až po ovocnú desiatu pre Slečnu. Obe deti sme dôkladne namastili, aby nám neoškvrkli a vyrazili sme. Prišli sme pol hodinu po otvorení a pri pohľade na odstavené štyri autobusy a totál plné parkovisko ma obišli mdloby. Narvali sme nášho Megana na kraj príjazdovej komunikácie s tým, že pred nami tam parkovalo už niekoľko iných nešťastníkov, a tak hádam pokutu nedostaneme sami. Rad pri pokladni sa prekvapivo rýchlo posúval a my sme sa onedlho ocitli vo svete zvierat a ťažkej komercie. Už vstupné nebolo lacnou záležitosťou, ale to, za čo dokážu z vás vytiahnuť aspoň raz toľko predajcovia za múrmi areálu, presahuje limity najbujnejšej fantázie: balóny, pukance, zmrzlina, potom iná zmrzlina a ešte jedna zmrzlina, medovníky, cukrovinky, občerstvenie rôzneho druhu, automaty na kávu a na sladkosti, maľovanie na tvár, fotodarčeky... Konštatovali sme s Drahým, že postaviť si tam stánok so slanou vodou, za víkend zbohatneme.
Deti reagovali predvídateľne: Slečne išli oči vypadnúť a Malý ostal po chvíli nesvoj z množstva podnetov a ľudí. Napriek tomu si to užíval: videl zvery, pohral sa na ihrisku, dostal balón (ktorý mu uletel) a ešte jeden reklamný zadarmo (ktorý mu už neuletel), zmrzku a džús. Tam však naša rozšafnosť nekončila - zdlabli sme hot dogy, zapili ich kávou a ja som si tradične nechala vyrobiť kľúčenku s fotkami ratolestí. Radšej som si v hlave nepočítala výslednú minutú sumu, lebo ako ma Drahý presviedčal, sme na výlete, tak čo.
Naša Slečna sa znova prezentovala ako uvedomelý tvor: čučala z kočíka, ani nedýchala, bez problémov schlamstla celú misku ovocia, pospala si a s úsmevom fungovala ďalej. Zlatíčko je to.
Keď nás po troch hodinách turniket úspešne vypľul do reálneho sveta, padla mi sánka. Na totál zapratané parkoviko pribudlo ešte niekoľko autobusov a za naším opusteným Renaultom sa vinul nekonečný had zaparkovaných vozidiel. Ešteže sme sa nerozhodli prísť poobede!
Zo všetkých zvierat ma tentoraz najviac oslovil Lemur, ktorý mal v popise aj nasledovnú charakteristiku: "Najobľúbenejšou činnosťou lemura je sedieť opretý chrbtom o kmeň stromu s rozhodenými rukami a nohami tvárou k slnku. V tejto pozícii vydrží značný čas." Ach, byť tak na chvíľku lemurom!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára