Dalo sa to čakať, ale aj tak ma to rozladilo. Malý je maród a vraj do konca týždňa.
Pred dvoma týždňami sme statočne bojovali s nádchou a zdalo sa, že sme ju na hlavu porazili. Teda aspoň ženská časť našej domácnosti. Malý bol dobrý až do poslednej soboty, keď sa rozkašľal. Už som vedela, koľká bije. No utešovala som sa tým, že v noci dobre spí a nevyzerá chorý (žiadne priesvitné dieťa, vpadnuté psie oči, únava ani teplota). Predchádzajúcu noc som však o ilúziu prišla.
Dieťa sa zobudilo o 2.40, malo potrebu informovať o tom svoju sladko spiacu matku a následne malo aj inú potrebu, ktorú hneď vykonalo na WC. Lenže zrejme vplyvom pohybu, reči a fňukania (snažil sa ma primäť k tomu, aby som svoje lôžko presťahovala k nemu do izbičky, čo som odmietla) sa mu spustil kašeľ a spôsobil, že sme mali nasledujúcu hodinu a pol o zábavu postarané. Keď mu konečne zabral Stoptussin a uložil sa o 4.15 opäť k spánku, zaliezla som aj ja skrehnutá, unavená a otrávená pod perinu, aby som zistila, že sa mi rozhodol robiť spoločnosť bodavý hmyz. Mala som chuť vyť...
Ráno som volala do školy, že dieťa je učenianeschopné a odtransportovala som ho k našej MUDre. Nuž, vraj to nie je také strašné, zvládne to zatiaľ bez ATB, ale na vzdelávanie v kolektíve má do konca týždňa zabudnúť. To on zase rád. Ja už menej.
Našťastie prvácke učivo sa netýka ani deskriptívnej geometrie, ani kvantovej fyziky. Nebude to také bolestné. Len aby to nebolo často!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára