O plánovanom víkende

Chystáme sa na víkend preč.

S napätím sledujem pomaly každú hodinu do predpokladaného zajtrajšieho odjazdu, pretože a) sa veľmi teším a ono to mnohokrát práve vtedy nevyjde, b) s dvoma deťmi to do poslednej minúty býva napínavé.

Malý doberá antibiotiká a zdá sa v pohode, až na upchatý nos, čo vďaka nástupu vykurovacej sezóny nie je prekvapujúce. Slečna je bodnutá vakcínou a ak sa má dostaviť nejaká reakcia, malo by sa jej uráčiť práve v týchto dňoch. A tak chodím a sledujem oboch potomkov, striedavo im skúšajúc čelo a uzliny za malými ušami. Zatiaľ sa zdá, že odídeme. Hurá!

Zíde sa nás viacero rodín, väčšina z nich s deťmi. Mám týchto ľudí veľmi rada a keďže môj spoločenský život sa rovná takmer nule, teším sa ako malé decko na cirkus.

Akurát že počuť rôzne chýry o tom, že na Orave už mrzne, čo tu nám teplomilným, ktorí sme minulý týždeň ešte v tričkách chodili, naháňa hrôzu. A tak vyťahujem teplé veci pre celú rodinu a dúfam, že biedne nezahynieme na podchladenie. (V tejto fáze zdravím Nikuliq, ktorá sa teraz istotne chytá za brucho.) 

Ak nezabudnem fotoaparát, podelím sa po víkende aj s nejakou tou fotodokumentáciou. Dočítania.