Minulý víkend sa u mňa niesol v znamení zrážania teploty a bolenia hlavy.
Ani si nepamätám, kedy ma naposledy skolila takáto viróza. Hmm, a to práve MŇA, čo tak mohutne pestujem spoločenský život, každý deň sa vyvážam MHD, kde na seba nechávam funieť päťdesiat bacilonosičov a voľné chvíle trávim v obchodných centrách, kde klimatizácia víri miliardy vírusov!!!
Nechápem, kde som JA mohla ochorieť, ale stalo sa.
Ležala som ako mŕtvola a bála som sa pohnúť, aby mi od trupu neodpadli končatiny, čo ma tak boleli všetky kĺby a šľachy. Drahý statočne suploval moju prítomnosť, dokonca si včera vzal dovolenku, lebo som ešte nebola plne prevádzkyschopná. Dnes som sa už musela tváriť, že som zdravá. Teplotu som už nemala a necítila som sa zle, akurát som sa rýchlo unavila a k večeru som už skutočne ledva vliekla nohy za sebou a boľavú hlavu nad sebou.
Poobede som vzala deti von k jazeru. Bolo krásne slnečno, hoci citeľne chladnejšie. Ľutujem veľmi, že som si nevzala foťák, voda a farebné stromy, no nádhera!
A tu zrazu, ako sa prechádzame okolo vodnej plochy, nakŕmiac desať kačíc a asi dvesto čajok tromi krajcami chleba, zdvihnem hlavu a čo nevidím? V diaľke na druhej strane cesty sa za plotom pasú tri slony... Nie, nebola to halucinácia z horúčky, ani delírium tremens. Chvíľu som síce pochybovala o vlastnom zdravom rozume a aj mi napadlo, či oná viróza nezbaštila aj nejaké mozgové bunky, ale keď Malý nadšene otrčil ukazovák, že :"Jééj, slony!", pochopila som, že vidíme to isté. Na inkriminovanom mieste sa rozkladal cirkus (tam zvyčajne aj býva) a tento mal nejaký väčší zverinec. A tak sme dnes pozorovali domáce vodné vtáctvo i kŕmiace sa slony. Nabudúce si určite vezmem foťák. Veď čo ak zdvihnem hlavu od kačíc ... a tam mamut?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára