Som chorá. Víkendové plány sú v háji.
Už včera večer som sa začala cítiť biedne. Bolel ma celý človek a bolo mi nezvyčajne zima. Zaľahla som s našimi dvoma kuratami v nádeji, že ak zmiernim spánkový deficit, bude mi lepšie. Figu.
Dnes to bolo rovnaké. Aby som mohla ako-tak fungovať, posilňovala som sa Panadolom. Poobede ma už začala chytať mierna panika. Nie som padavka a obvykle sa pri akomkoľvek fyzickom diskomforte snažím tváriť, že nič. Teraz však som mala problém vstať a odtackať sa vycikať. Momentálne mi svieti na teplomeri 38,08 a mňa bolia kĺby tak, že mi občas vyhŕknu slzy.
Nuž, slzy mi veru vyhŕkli aj tak. Mám totiž pocit, že síl sa nám dostáva akurát na každý deň, aby sme mohli v pohode ustáť normálny režim. Ako budeme fungovať v krízovom režime, keď mne väčšinu síl zhltne viróza a Drahému dve besné deti, nevedno. Navyše mám strach, aby neochoreli krpatí. Prosím, prosím, nech ostanú deti zdravé!
Ozvem sa, keď budem mať menej horúčnatú a depresívnu náladu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára