Pat!

Deti - a to nielen naše - oplývajú vzácnou vlastnosťou: nútia rodičov nájsť riešenie v neriešiteľných situáciach. No namiesto toho, aby mi lichotilo, že ma pokračovatelia rodu pokladajú za nadčloveka, vo väčšine prípadov mám nervy v kýbli.

Malý: Už som tu spomínala jeho špeciálne ponožkové požiadavky. Skrátka, nie každý typ ponožky mu vyhovuje. Z toho vyplýva, že najradšej nosí dokola niekoľko obľúbených párov. Z toho však ďalej vyplýva aj fakt, že dané fusakle časom nesú väčšie známky opotrebovanosti ako ich noví, avšak nepohodlní ponožkoví kolegovia zo skrine. Včera sme sa dostali do patovej situácie: všetky "dobré" ponožky boli buď špinavé alebo deravé. Nové Malý nechcel. Bosý byť nemohol. Štvrtá možnosť podľa mňa nejestvuje.

Keď som vyjúceho potomka o tom nakoniec presvedčila, s odporom si navliekol nový pár (kotníkové - ach, jaj!) Poobede si napokon prestal zamračene skúmať dolné končatiny a zmieril sa so statusom quo.

Slečna: Rada si pozerá rodinné videá, predovšetkým tie, kde je za hviezdu ona sama. Už tuším viac točím ako fotím. Lenže občas ma tiež vženie do patovej situácie: nech jej pustím ktorékoľvek video, na každé vrtí hlavou, že "Nyje!" (nie) Keď takto prejdeme všetky, vypnem prehliadač s tým, že teda nič. Druhorodená sa však pustí do revu: "Ese!!!" (ešte) A som v háji, lebo ďalšie video nejestvuje a žiadne existujúce nevyhovuje. 

Podobne mi rozum zastáva večer. Pred spaním mám vo zvyku spievať dcérenke zo päť piesní z asi desaťpiesňového repertoáru. Z času na čas ma však začne Slečna prerušovať svojím razantným "nyje!" Nech však začnem ktorúkoľvek, každá je "nyje!" Novú tiež nechce. Keď spievať prestanem, spustí hystericky "ese!!!"

Skrátka, stáva sa nám, že deťom ani ich vlastná mať nerozumie. Takže super!