nedeľa 28. októbra 2012

Doma je nuda

Mechríme sa celý víkend v jednom byte. Vonku je nevľúdna zima a ja si liečim choré pajšle.
Včera sa Drahý veľmi snažil. Doobeda bol aj s deťmi na nákupe. Poobede sa s nimi vybral ku svokrovcom. Mohla som si teda chvíľu pováľať šunky a od srdca pokašľať bez toho, aby som svojím ohlušujúcim chrchľaním znepríjemňovala život ostatným členom domácnosti. 
Dnes sme boli doma celý deň. Deti už javili jasné príznaky NUDY, umocnenej aj pridanou hodinou (menil sa čas). Napriek tomu som bola potešená, ako dokážu spolupracovať: hrali sa a naháňali po byte, Malý sa nechal svojou sestrou akože chytiť a tá ho za srdečného rehotu zvalila na zem. 
Avšak aj pri ich "spolupráci" bolo niekedy jasne vidieť rozdielnosť ich pováh. Napríklad v situácii, keď si Slečna pozerala svoje videá na PC. Malý sa najprv z diaľky prizeral, potom podišiel bližšie a nenápadne sa snažil využiť prevahu staršieho a svoju sestru zmanipulovať:
"Pozri, jéééj, dáme si toto video o autíčku, dobre? To bude zaujímavé!"
Lenže naša Slečna má vždy veľmi jasnú predstavu o tom, čo chce a čo nie a nedá sa opiť rožkom. Aj v tomto prípade za rozčúleného "nyje, nyje!!" odstrkala brata od stola. Stále sa neviem rozhodnúť, či sa mám tejto jej vlastnosti tešiť, alebo skôr obávať...
Druhá vec, ktorá ma zaujala tento víkend bol fakt, že aj deti radi jedia z nudy. Malému som už zatrhla zamyslené postávania pred otvorenou chladničkou. Slečna sa tiež neodhodí od žiadnej príležitosti vopchať si sústo do malej pusy. Ktokoľvek začne jesť čokoľvek, okamžite je nastúpená a domáha sa: "Ty! Ty!" (Akože aj ona chce.) Je schopná tlačiť nonstop, keby sme jej to dovolili. Občas od zúfalstva príde do kuchyne, stane si na špičky, chytí sa rukami okraja linky, prosebne púli oči na skrinku so sladkosťami a vzdychá: "Eden! Eden!" ("Jeden, rozumej cukrík, jeden!")
Svojím apetítom by naša druhorodená určite nepotešila Slobodu zvierat. Keď jej Babka predložila kus kačaciny, namiesto zármutku nadšene vykrikovala: "Tackaaaa!" ("Kačka!") A keď som v piatok piekla kuracie stehná, natešene otrčila ukazovák: "Tacka!"
"Nie, zlatko, to je kuriatko," vyvádzam ju z omylu. Malý mäsožravec sa k stehnu blažene otočil a vydýchol: "Pííí, pííí!"
Doma je nuda, to je isté. Bojujeme s ňou, ako len vieme.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára