Nášmu školákovi sa zatiaľ celkom darí.
Je pravda, že má určitý náskok - čítať vie a sčítavať a odčítavať cez desiatku tiež. Zatiaľ nebol ani svedkom žiadnej traumatizujúcej udalosti zo školského prostredia, a tak nebyť jeho rannej lenivosti, chodil by do školy rád. Až na domáce úlohy...
Doplňovačky zo šlabikára a matematiky má hotové raz - dva. Potom však dôjde na písanie a ja sa musím obrniť extra dávkou trpezlivosti, inak by som ho po desiatich minútach najradšej vyniesla v zuboch. Ruku má čaptavú a povahou je neurotický perfekcionista. Táto kombinácia je vražedná. K písanke si sadá už s predsudkom a mračí sa ako čert do jasličiek. Keď zistí počet riadkov, ktoré má vyplniť slučkami a slzičkami, začne ich vypĺňať slzičkami reálnymi:
"To je veeeľáááá!" Ukľudním ho, že je šikovný a že to zvládne. Overím si, či vie čo a ako a odídem. O chvíľu už z izby počuť zúrivé vrčanie, rev, prípadne trieskanie ceruzky o hranu stola.
"Mne to nejdeee! Ja to nevieeem!" Idem tam. Vygumujeme najhoršie nepodarky a znova mu ukazujem, ako sa dopracovať k čo najsolídnejšiemu výsledku. Stojím nad ním a nechám ho, aby písal pred mojím zrakom.
"Vidíš, aké je to škaredééééé?" ďobe ceruzou do písanky. Snažím sa byť pozitívna. Povzbudzujem, chválim, nedovolím mu gumovať do prederavenia, aj za cenu málo estetického výsledku. Lenže Malý je už vo švungu a jeho negativistický postoj sa stupňuje. Zaberie už len prísne stopnutie hystérie v zárodku. (Drahý len nechápavo krúti hlavou. Vraj na jeho mieste by to odflákol, aby mal čo najrýchlejšie za tým. Ešte dobre, že sa s touto skvelou taktikou nezveruje svojmu synovi.)
Keď sa dieťa ukľudní a s novou motiváciou sa k dielu vráti, vytratím sa opatrne z izby. Lenže pokoja väčšinou nenachádzam.
"Maminka, už sa mi to celkom darí! Maminka?" Pochválim ho na diaľku. O pol minúty sa ozve zas:
"Maminka, ale tento jeden sa mi mimoriadne podaril, poď sa pozrieť!!"
Mne už pred očami tancujú červené kruhy a tentoraz som na pokraji hystérie ja.
Keď sú konečne po pol hodine všetky šlabikáre, písanky a matematiky úspešne zbalené, myká mi ľavým viečkom a na hlave mi pribudlo zo desať nových šedín. A že vraj učeň - mučeň! A čo učňova matka, neboráčka???
Ukážky inkriminovaného diela:
Šikovný! Hlavne, že na záver dospejete k slušnému výsledku, aj keď verím, že tá cesta je niekedy o nervy ;-)
OdpovedaťOdstrániť