"Dobrý deň, ako sa vám darí?" zdravím sa na ihrisku s mamičkou, s ktorou som sa už dlho nestretla. Vídali sme sa ešte v poradni - medzi jej synčekom a našou Slečnou je štvordenný rozdiel.
"Dobre," vraví, úsmev od ucha k uchu, "ideme sa na ihrisko ukľudniť. Malý začal chodiť do jasieľ, prereve tam vyše hodiny, potom štyri hodiny spí od vyčerpania..."
Pozriem na toho jej drobčeka, potom na toho nášho. Neviem si predstaviť, že by som tú našu malú opicu nechala cez deň v zariadeníčku. Prísť o možnosť tráviť s ňou čas, pozorovať jej milé prejavy, nechať sa ňou vytáčať, starať sa o ňu do úmoru, chrániť ju a ukazovať jej svet.
Teraz to vyzerá, že sa pasujem za lepšiu matku ako sú tie, ktoré si to zariadili inak. Nie je to pravda, hoci sa priznám, že im nerozumiem. Teda, rozumiem logickým dôvodom, ktoré ich k tomu vedú, ale napriek tomu nechápem, ako sa s tým dokážu zmieriť. Myslím si, že takéto malé detičky sú nezrelé na to, aby dokázali existovať v mimorodinnom prostredí. Prispôsobia sa, ale za nejakú cenu. A určite je menšia šanca, že raz budem ľutovať rozhodnutie ostať so svojimi drobnými deťmi doma ako naopak. Lenže...
Minule som započula v rozhlase informáciu o prieskume EÚ, v ktorom sledovali percento štvorročných detí, navštevujúcich predškolské zariadenia v rámci členských krajín. Najnižšie percento malo Poľsko a Brusel sa údajne v tomto smere chystá rozvinúť osvetu. Vraj je štatisticky dokázané, že deti, ktoré sa začlenili do kolektívu skôr, sú samostatnejšie, prispôsobivejšie a bezproblémovejšie. Rozčúlilo ma to. Fajn. Tak poďme začleňovať do kolektívu rovno novorodencov. Veď čím skôr, tým lepšie, nie??
Pamätám si aj na fundovaný článok v jednom mamičkovskom časopise, ktorý rozoberal dôvody, prečo ženy v našej krajine nedosahujú také kariérne úspechy ako ich americké rovesníčky. Príčina je jasná: u nás je systém rodičovských príspevkov nastavený veľmi veľkoryso. Pol roka materská a potom rodičák do troch rokov dieťaťa. V Amerike po šiestich týždňoch nedostane matka od štátu ani fuk. A má priestor kariérne sa rozvíjať...
Som totálny anachronický exot, keď mi toto pripadá nenormálne???
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára