Minule ma Slečna pristihla, ako sa prezliekam. Keďže sa nezvyknem pred deťmi pretŕčať hore bez, pomerne ju šokovalo to, čo uvidela.
"Sisik," otrčila prst smerom k inkriminovanej časti tela. Jej tvárička sa na chvíľu stala výkladnou skriňou emócií. Dala sa v nej jasne rozpoznať radosť, blaženosť, zmätok, rozpaky a údiv. Celkom zjavne v nej pohľad na ešte nedávny zdroj potešenia evokoval príjemné pocity. Na druhej strane však nedokázala z pamäte za ten svet vyloviť dôvod tohto rozpoloženia. A miatlo ju to.
(Veľmi úspešne a bezproblémovo som ju odstavila hneď ako sme sa presťahovali, čiže koncom júna. Nové prostredie, nové rituály a dve plačlivé noci. A bol koniec našej devätnásťmesačnej mliečnej kariére...)
Keďže išlo o výnimočnú chvíľu, nerušila som hneď jej čaro. Nechala som Slečnu fascinovane podísť bližšie. Ako zhypnotizovaná sa inštinktívne pusinkou priblížila až k prázdnej mliečnej banke. Lenže už zabudla, čo ďalej, a tak mi aspoň uštedrila jemný cmukanček. Potom ručičkou opatrne pohladkala onú časť môjho tela a tichúčko predniesla: "Móóój!"
Bolo to strašne milé a zároveň trocha smutné. Veď stačili dva mesiace a na svoju závislosť úplne zabudla. Na to, bez čoho predtým nevedela žiť. Fascinujúce!
Nuž ale po tomto zážitku si aspoň viac začala všímať vlastné telo. Vyhrnie si tričko a ukazuje mi: "Sisik." Potom si ďobne na druhú stranu hrudníčka a informuje ma: "Duý." (druhý)
Naposledy si prštekom zliezla o čosi nižšie a vraví: "Pupik." Potom si zaškúli na holý trupík a zmätene dodá: "Duý???" A mohla som vysvetľovať, že nie všetky veci na našom tele sa vyskytujú v pároch...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára