Schladilo sa. Počasie vonku už konečne naplno pripomína jeseň napriek budúcotýždňovému prísľubu babieho leta.
Ráno bezradne stojím pred skriňou a snažím sa čo najvhodnejšie obaliť deťom ich telesné schránky. U Slečny to nie je až taký problém. Zato Malému sa zas hnáty natiahli o pár centimetrov a všetky dlhorukávové a dlhonohávové veci, ktoré odpočívali v pokoji na dne šatníka celé leto, mu začínajú byť hrozivo krátke. Zakúpila som mu teda zopár nových kusov do garderóby, čím som ho teda nijako nenadchla. Nové veci nemá rád. Prinajlepšom ich ofrfle, častejšie však oreve. Aj dnes.
"Toto si neoblečieeeeem, tie gate mi padajúúúú," fňuká a zúrivo vrtí spodnou časťou tela, aby mi názorne ukázal, ako v škole príde o nohavice. Som neoblomná. Niektoré argumenty mu tolerujem - veď každý z nás má nejaké výhrady voči istým kúskom oblečenia - ale v niečom som neoblomná.
Ako sa ukázalo, behom dňa sa s nohavicami skamarátil a zrazu mu už nepadali. Ešte keby som tak zohnala vhodné ponožky... Tie sú proste horor. Malý neznesie, keď majú silnú gumu (to ale ani ja), no neoblečie si ani podkolienky, ani kotníkové, ani také, ktoré majú vyššiu sáru. A tak chodím do overených obchodov ako na klavír a striehnem na nový tovar. Zatiaľ neúspešne, čo v praxi znamená prať dokola tých niekoľko párov takmer zodraných fusaklí, ktoré môj syn berie na milosť...
Nuž a aby som sa posunula od oblečenia k činnostiam v ňom páchaným, dnes sme boli zbierať gaštany. Neďaleko nás je gaštanová alej a deti sa v nej "vyřádili". Doniesli sme ich domov za plný kočár (myslím gaštanov, nie detí), som zvedavá, čo s nimi urobíme. Najskôr sa nám budú povaľovať po byte, až kým sa niekto na nich nedorazí.
Pohľad na ne je však príjemný.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára