Dnešný sviatok sme oslávili večerným výletom na pohotovosť. Slečna má hnisavú angínu...
Ak som si robila včera večer nádeje, že máme za sebou jednodňovú virózu, mýlila som sa. Slečna si v noci prikúrila na 38,5. Po Panadole sa jej uľavilo a do rána vydržala v norme. Po prebudení bolo jasné, že je chorá. Oči ligotavé, viečka pripuchnuté, reflexy spomalené, nálada mrzutá. Snažila sa, ale teplota ju premohla. Chlapi sa vybrali na hríby, a tak som ratovala nemocné dojča sama. Keď sa Slečne konečne podarilo zaspať, nastúpila som do kuchyne a bleskovo varila. Pravdaže hneď po dovarení sa dieťa prebudilo a kolotoč sa roztočil nanovo.
Hubári doniesli vzorku hríbovej úrody (Malému výlet očividne nesplnil očakávania: "Ocko, kedy tam už budeme? ... Ocko, kedy už pôjdeme domov?") a potom to bolo už len o striedavej starostlivosti o zmorenú dcéru a znudeného syna. Keď som o pol šiestej Slečne opäť namerala 38,6 a predstavila som si v tomto duchu prebiehajúci večer i nasledujúcu noc, dozrelo vo mne rozhodnutie navštíviť pohotovosť. A tak sme obliekli deti i seba, skočili sme do auta a frčali sme.
Príjemne ma prekvapilo, že v čakárni nikto nebol. A pani doktorka bola nesmierne milá. Na to, že bol sviatok a večer, sršala pochopením a milým vystupovaním. Pokojne a dôkladne vyšetrila vrieskajúce dieťa a dospela k záveru, že naše batoľa má nahnisané mandle a predpísala mu antibiotiká. Tak máme premiéru.
Dostať ATB sirup do našej Slečny je úloha vhodná pre násilnícke typy. Keď si predstavím, že tento horor budem opakovať každých osem hodín (a teda zákonite aj raz v noci) sedem až desať dní, je mi na vracanie... Len dúfam, že medicínka čoskoro zaberie a naša druhorodená sa vráti do svojej kože.
Takže môžete na nás myslieť. Ja som ešte momentálne napumpovaná adrenalínom tak, že by som vydržala aj nočnú šichtu v bani. Ale to je klamné. Poznám sa. Len čo prvý stres pominie, zosypem sa. Dúfam, že to nebude tak skoro...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára