Dnes Slečna dobrala antibiotiká. Hurá! Týmto ju považujem za zdravú, hoci ona sa už niekoľko dní skutočne ako zdravá prejavuje. Behá ako šarkan. Konečne sa trochu viac rozjedla aj rozpila. A keďže mám pocit, že ju vo svojich príspevkoch tak trochu zanedbávam, a navyše o štyri dni oslávi svoje prvé narodeniny, chcem sa dnes venovať predovšetkým jej maličkosti.
Jej maličkosť meria 78cm a váži 9,5kg. Od poslednej poradne (minulý mesiac) nepribrala skoro nič, čo pripisujem jej aktívnemu pohybu a nízkemu apetítu (za ten mohlo zrejme aj hnisavé hrdlo). Teraz sa konečne dala trocha viac jesť, hoci ak zje na jeden šup viac ako 100ml hocičoho, jasám nadšením. A tak dostáva prísuny častejšie. Jediva aj pitiva, ktoré ešte prednedávnom striktne odmietala. Pije však normálne z pohára, žiadne náustky, fľaše a slamky. A samozrejme sa ešte kojí.
Keď sa ma lekárka naposledy pýtala, čo naše dieťa vie, ostala som v pomykove a v hlave sa mi vyrojilo nesmierne množstvo vecí. Je to tak, Slečna žije stále s veľkou chuťou a na svoj malý vek je podľa mňa dosť dobre zorientovaná.
Chodí sama s úplnou istotou, postaví sa bez opory a zvláda aj otočky. Vylezie po štyroch hore schodmi, keď má po nich vyjsť po dvoch, vie, že treba dvíhať nohy. Jej obľúbenou činnosťou je behať z izby do izby so mnou v tesnom závese, brať do malých rúk všetko, čo sa dá a odhadzovať to o pár metrov ďalej. Čiže sa v obývačke potkýname o sitko, v kuchyni sa povaľujú lopty a v kúpeľni kocky. Otvára dvere na skrinkách, vyťahuje šuplíky, vysýpa škatule. Okrem toho všetko aktívne ochutnáva.
Rozumie úplne všetkému, čo sa každodennej rutiny týka. Chápe povely ako "sadnúť", "ľahnúť", "poď sem", "dones" (nie, "k nohe!" sme ju neučili...), atď. Samostatne si po sebe odhodí použitú plienku do koša. Keď sa jej povie, že ideme dole, ide ku dverám a po ich otvorení neomylne cupká k výťahu a snaží sa ho privolať.
Malý tučný ukazovák má vystrčený úplne preventívne a ukazuje na všetko s patričným zvukovým doprovodom "eee!" Ukazuje jednotlivé časti tela na sebe aj na iných, vie, kde je svetielko (a vie ho zažať či zhasnúť), v knižke pozná množstvo obrázkov a správne ich na požiadanie ukáže. Pozná členov rodiny. Pozná všetky pre ňu dôležité predmety v domácnosti. Keď sa jej povie, že má rozviazanú botičku, zastane a obzerá si nohy.
Miluje stláčanie gombíkov. Vie si takto zapnúť hudbu a zvuky na svojich hračkách, ale aj na telefóne. Vie dať pápá, vie sa zahrať "kde je?", pričom si natiahne plienku na tvár a teší sa, keď si ju môže za môjho nadšeného pokrikovania "tu je!" strhnúť dole.
Snaží sa o primitívnu komunikáciu. Univerzálne používa slabiku BA: "ba" na loptu (ako "bác"), "ba" na kocky (ako "bác"), "baba" ako bábo alebo bába. Naposledy sa snažila takto pomenovať Babinku, čo u menovanej spôsobilo takmer extázu. Druhou obľúbenou slabikou je PA: "pa" ako "pápá", "pap" ako papuče a papať.
Rada sa smeje, blázni a robí opičky. Miluje svojho brata a otca. Prvému menovanému sa čičre v ježatých vlasoch a nadšene ho ťapká po hlave. Za druhým menovaným beží ozlomkrky, túli sa k nemu a afektuje.
Skrátka, "já jsem malej, ale šikovnej"...
Ešte mi povedzte, ako som mala toto všetko vylíčiť našej lekárke za pol minúty!
Koniec. Podpis: hrdá nekritická mater.
Krásny článok. Máš byť na čo hrdá,ale aj za čo vďačná - je to úžasný zázrak, keď je dieťatko zdravé a takéto šikovné.
OdpovedaťOdstrániťNikuliq, mám dve zdravé deti, ale nikdy som to nepovažovala za samozrejmosť. Dokonca pri Slečne mi vyšiel pozitívny skríning: zvýšené riziko na Downa. Amniocentézu som odmietla, takže tehotenstvo bolo vzrušujúce. O to viac som Pánu Bohu vďačná, že je zatiaľ všetko OK. Nikinkovi posielam virtuálnu pusinku.
OdpovedaťOdstrániť