Tak. Neodolala som. Predvianočné nadšenie ma strhlo natoľko, že som sa rozhodla obliecť svoj blog do zimného šatu. Obetovala som tomu dnešné predpoludnie, kým Slečna spala. To preto, že mám upratané, navarené, napečené, opraté a ožehlené (hahaha!)
Ale aj tak mám z toho radosť. Obsah ostal nezmenený, dúfam teda, že čitateľov nový dizajn neodradí od návštev.
A ešte jeden dôvod na radosť. Moje staršie dieťa ma dnes skoro dohnalo k slzám šťastia. Prvý raz vo svojom živote mi samo od seba zarecitovalo hneď zopár básničiek, ktoré sa učili v škôlke. Nikdy totiž na požiadanie nič nerecituje ani nespieva, a to odmalička. Je to taký možno až autistický prejav. Nepovie a hotovo. A ak na neho pritlačím, tak zúri, plače a zapcháva si uši. (No neviem, ako my dopadneme na zápise do školy. Možno ho ani neodvedú...) O to viac som bola dnes namäkko. A tak v rámci predvianočnej nálady vám k novému vzhľadu ponúkam aj zopár veršov, ktoré som si stihla zapamätať z prednesu:
Vianoce sa blížia, ako každý rok,
v celom byte robím vzorný poriadok.
Čistotou sa leskne dlážka, polica,
a v kuchyni krásne vonia škorica.
zimní šat blogu sluší.
OdpovedaťOdstrániť