Život okolo nás sa stabilizoval: cestári nebúchajú a Slečna nezamdlieva. A hoci sa rozhodla, že sa len tak nedá a už tretí deň soplí, v podstate fungujeme v normálnom režime.
Dnes som nechala Drahého poobede s deťmi a vybrala som sa do neďalekého nákupného centra. Minulý rok som pred Vianocami nestihla nič: ani upratať, ani napiecť, ba ani darčeky som nekúpila. Vo vysokom štádiu rizikového tehotenstva sa mi medzi davy nechcelo a po narodení nášho druhého dieťaťa som nestíhala pomaly ani základnú údržbu domácnosti, o predvianočných prípravách nehovoriac. Tento rok to bude iné. A keďže som mala vlani absenciu, teším sa už ako malé decko (všimli ste si ten infantilný vianočný ticker hore?) Zbieram recepty, ktoré zaručene musím tento rok vyskúšať a dnes som si dovolila súkromný výlet za podarúnkami a atmosférou.
Nebudem sa rozpisovať o tom, čo som zohnala, lebo by som niektorých čitateľov pripravila o podstromčekové prekvapenie, ale moja výprava bola viac-menej úspešná (senza-bájo by to bolo, keby som nepajdala na boľavej nohe ako vojnový veterán). Dokonca ani spomínaný svätostánok konzumu nepraskal vo švíkoch - do Vianoc je predsa len ešte trochu ďaleko. A tak som si svoj výjazd patrične užila. Drahý po mojom návrate tvrdil, že sa síce nestihol ani najesť, lebo na ňom viseli obe naše ratolesti súčasne, ale že si to v podstate tiež užíval. Deti si užili ocinka, takže sme si vlastne užívali všetci...
A nakoniec o inom. Dnes sa mi Malý po ceste zo škôlky zveril s top zážitkom dňa:
"Maminka, dnes sme na ihrisku našli ZOMRETÚ MYŠ!"
Okamžite som si predstavila, ako do zdochliny hlodavca šťuchá niekoľko zvedavých škôlkárskych rúk, ktorými sa potom veselo navzájom obchytkávajú a pchajú si prsty do nosa.
"Predstav si!" híkam od nadšenia a hneď opatrne dodávam: "Chytal si ju?"
"Ja nie, ale P. ju chytil. On mal rukavice. A vieš čo? Tá myš nemala hlavu, mala iba SPODOK!"
Zbytok cesty sme strávili úvahami o možných príčinách myšieho ohavného konca, ako aj o zásadách hygieny.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára