Očakávala som, že Malý po nástupe do kolektívu začne domov nosiť vulgárne výrazivo. Chodí do škôlky už druhý rok, ale zatiaľ som, na svoje veľké prekvapenie, nezaznamenala žiadnu výraznú negatívnu zmenu v jeho slovníku. Tak neviem. Buď tam majú samé slušné deti zo slušných rodín, alebo je náš Malý ešte natvrdlý a necíti potrebu experimentovať s vulgarizmami.
Jediné, čo sme zatiaľ riešili bolo zvolanie "Ty kokos!" a "Ty si ale debíííííl!" (Tým druhým počastoval voľajakú postavičku v počítačovej hre.) A hoci si to len zahundral viac-menej pre seba, zareagovala som na to. Viem, že niektoré výchovné metódy učia rodičov, aby na nevhodné slová nereagovali a čakali, že to deti prejde. Vraj ak ich na to začneme upozorňovať, bude ich to lákať ešte viac. Napriek tomu, že na tom zvýšenom pokušení niečo bude, zásadne odmietam nečinne počúvať, ako moje dieťa nadáva a čakať, až ho to prejde. Už to vidím, ako Malý na návšteve hodí do pléna šťavnatý výraz a ja s úsmevom vysvetľujem zdeseným poslucháčom, že si to netreba všímať! Okrem toho si myslím, že pokušenie je zdravé a naučiť sa ho prekonávať sa malej duši veľmi zíde. Navyše, ako sa hovorí, "kto mlčí, ten svedčí", čiže by som neriskovala, aby si moje dieťa myslelo, že hrubý slovník je pre mňa prijateľný a že s ním nebodaj súhlasím.
A keďže sa v našej rodine nenosí nielen výrazivo piatej cenovej, ale ani zbytočné spomínanie Božieho mena, reagujem možno na veci, ktoré by sa niekomu mohli zdať prehnané. Napríklad vtedy, keď som Malého poslala pohľadať nejaké chýbajúce autíčkové kartičky do izby a on sa po chvíli vrátil s tým, že "Bohužiaľ, viac som ich nenašiel." Alebo vtedy, keď som ho v nedeľu po polievke informovala, že ako druhé máme jeho obľúbenú rajčinovú omáčku a on v nadšení zaklonil hlavu, že vraj "Aleluja!"
Niekedy sa výchovný úmysel nemusí podariť. Spomínam si na kolegovu manželku, ktorá si po synovom prvom škaredom slove vzala dieťa nabok a pekne mu všetko vysvetlila. Že sú škaredé slová, ktorým sa treba vyhýbať, lebo slušní ľudia ich nepoužívajú. A aby bol v obraze, prezradila mu aj ostatné najškaredšie slová. Po čase si ju učiteľka dala zavolať s tým, že dieťa ukrutne nadáva. A že sa ho pýtala, odkiaľ má tie škaredé slová. No a dieťa po pravde odpovedalo, že to prvé má od kamaráta X a tie ostatné od mamičky... No krása!
Ani mne dnes zámer nevyšiel. Malý sa vyrútil na Slečnu, že, citujem: "Okamžite prestaň, lebo ťa vyrazím von oknom!" Hneď som na neho vybehla, čo to má znamenať. Vraj to počul v škôlke. Tak som ho poučila, že si má v škôlke zapamätať len to pekné a užitočné a jedným dychom som sa ho opýtala, ktoré dieťa to takto hovorí. "Žiadne," odpovedá môj syn, "to pani učiteľka..." Sklapla som.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára