Máme po náročnom víkendovom programe.
Včera sa u nás zišla zväčša moja časť rodiny, aby si pripomenula prvé výročie narodenia našej Slečny. Počet všetkých zúčastnených bol osem dospelých plus dve nezaopatrené deti. Slečna bola celá bez seba od radosti, veď sa okolo nej točili obe sady starých rodičov, rodičia, brat a ako bonus Ujo J. a Prababi. Na túto akciu som robila prípravy niekoľko dní vopred a stálo ma to dosť síl, pretože upratať a vyčistiť naše zdevastované obydlie, aby sa moja poriadkumilovná svokra nepovracala hneď po príchode, nebola úloha jednoduchá.
Nestačilo urobiť zbežný poriadok. Chcelo to odpratať všadeprítomné kôpky rozmanitých vecí, utrieť storočný prach, vytriediť hračky u Malého v zarárohovanej izbe, odrhnúť kúpeľňu (veď čo keby sa návšteva prilepila na záchodovú dosku?!), umyť podlahy (neriskujem ponožky návštevy oblepené kúskami plastelíny a piškótov), dokonca som vyprala rohožky a oškrabala z digestora prilepený prach. Uf!
Včera k tomu bolo treba samozrejme nachystať pohostenie, prestrieť stôl a ubrániť vlastným telom krvopotne vybojovaný poriadok pred ostatnými členmi našej štvorpočetnej rodiny.
Oslava bola príjemná, hostia sa podľa vlastných slov cítili dobre (čo nie je až také smerodajné, veď ktorý hosť by si už hostiteľovi posťažoval na nechutné jedlo, zimu, brajgel a nudnú spoločnosť?) Slečna bola vo vytržení. Bola centrom pozornosti a zdá sa, že na rozdiel od súrodenca jej to robí nesmierne dobre. Hýrila šarmom, robila ksichtíky, predvádzala sa, patrične obdivovala tortu a radovala sa darčekom. Sama som bola prekvapená, že také malé dieťa dokáže oceniť vecné dary. Dostala oblečenie, dve bábiky, hračku vydávajúcu zvuky a melódie a naťahovacieho slona. Najviac ju očarila mäkučká bábika. Vláčila ju stále so sebou, túlila sa k nej a nežne hučala rozcíteným kontraaltom: "Baba! Baba!"
Upratať po akcii N (ako "narodeniny") bol už veľmi náročný level. Mala som pocit, že meliem z posledného, lenže oddych mi nebol dopriaty ani v noci. Slečna posledný týždeň veľmi zle spí (nie že by predtým spávala skvelo), budí sa x-krát za noc, funí, krúti sa a plače. Buď má akčné sny alebo sa jej po trojmesačnej prestávke opäť dal rásť chrup. Takže po posledných náročných dňoch a nociach sa dnes dostavila maxireakcia. Mala som nohy ako z olova, bolo mi zima, hlava mi išla prasknúť a každý pohyb navyše ma bolel.
Ale za ten včerajšok to stálo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára