"A ty učíš svoje deti po anglicky?" pýtajú sa ma ľudia často. Odpoveď je jednoznačná. Nie, neučím.
Nieže by som sa o to nepokúsila. Veď pred narodením detí som mala v tomto smere isté ambície. Jazykovú výbavu mám slušnú - anglický jazyk je v občianskom živote mojím pracovným nástrojom. Lenže, chyba lávky: keď sa Malý narodil, po čase som zistila, že mi mozog na jazyk neobmedzene prináša výrazy ako "zlatko, miláčik, kuriatko, chrústik, drobček", ale ani jedno anglické. Keď som sa o to nasilu pokúšala, bola som si na smiech. Bolo to skrátka také neprirodzené, že som s tým prestala. "Neskôr," utešovala som sa.
Ale ani "neskôr" sa nekonalo. Keď Malý začal objavovať materinskú reč, skúsila som to zas. Pesničky, básničky. Lenže moje dieťa ma buď natvrdo ignorovalo, alebo sa mi smialo do tváre. Ani jemu to nepripadalo normálne. A tak sme ostali aspoň pri tom, že počúva anglické pesničky a riekanky. Tie má rád. Všetko ochlpenie mi stojí dupkom, keď ho počujem foneticky si veselo do textu vyspevovať "ván, čú, frí, fó" (1,2,3,4), "insivinsi spajda" (Incy-Wincy Spider), alebo "ina bejkešop" (in a baker´s shop). Samozrejme nerozumie ani fň. O to viac ma poteší, keď sa občas opýta, čo sa tam vlastne spieva. To sa ho potom snažím nalákať: "Poď, naučím ťa po anglicky!" Ale ešte som neuspela.
Vlastne som neuspela ani u Drahého, hoci aj tam reálne pokusy už boli. Vždy sa to skončilo hádkou. Zaujímavé, ešte som nestretla rodinu, kde by sa domáce učenie rodinných príslušníkov neskončilo fiaskom. Zrejme je rola manželky, matky a sestry prudko nekompatibilná s rolou učiteľky v domácom prostredí.
A tak mi neostáva iné, len čakať, či moje dieťa prejaví záujem o komunikáciu v cudzom jazyku so svojou matkou. Alebo sa zmieriť s tým, že to nechám na iných. Minule som volala s kolegyňou A., ktorá má so svojím o rok starším synom od Malého podobný problém a prišli sme na to, že sa asi začneme pravidelne navštevovať a pri každej návšteve si vymeníme deti na učenie. Za daných okolností to zas taká šibnutá myšlienka nie je.
Prichádza čas "Jingle Bells" a "Silent Night", možno to bude pre Malého novou inšpiráciou. Alebo bude všetky piesne przniť po svojom, ako doteraz...
Mně angličtina k srdci moc nepřirostla a jestli přiroste dětem..to nevím....
OdpovedaťOdstrániťAmelie, ja by som ocenila, keby mojim deťom prirástla k srdcu aspoň tak ako mne. Len keby tak chceli aj moju asistenciu!
OdpovedaťOdstrániťInak ďakujem za komentáre. Tvoj blog o Jeníčkovi sledujem už dlhší čas (hoci bez príspevku) a držím Ti palce.
no vidíš a kdyby jsi zanechala komentář, mohla jsem tě najít dřív. Hezky píšeš. :-)
OdpovedaťOdstrániť