Dnes Malému zase išlo:
"V škôlke sme robili DVE pracovné listy." (Hmm, jedna "lista", dve "listy"...)
"Maminka, aha, nakreslil som snehulienku!" (rozumej snežienku)
"Kedy pôjdeme k tej pani logopedičke? Aj Maťko by mal ísť, lebo ten nehovorí sobota, ale šobota!" (Maťko je spolužiak.)
"Dnes si Oliverko na ihrisku vybil zub. Už ich má len devätnásť. Ja som si ešte žiadny nevybil, takže ich mám zatiaľ dvadsať..."
No a aby to nebolo len o Malom, pridávam zopár postrehov o našej Slečne.
Stále spáva dva razy denne, ale keďže vydrží bdieť dlhšie, spánky sa nám nenápadne posúvajú smerom k večeru. Momentálne chodí spať prvý raz tak okolo desiatej a druhý raz okolo tretej. Tie tri-štyri hodiny bdenia sú na mašľu, lebo neposedí. V ohrádke je urazená a pýta sa von. Potom už len behá a vymýšľa: všetko v dome jej ruky podáva a pýta sa do úst. Začína aktívne vyliezať na kreslá a postele.
Novinky v jej správaní: Enormne vzrástol záujem o literatúru, čomu sa nesmierne teším. Pri každom jedle musíme čítať. Prestali ju baviť obrázkové leporelá, miluje riekanky. V zadnej izbe má na posteli zopár milovaných knižiek, ktoré po prebudení musíme prejsť. Minule som to počítala: jedno leporelo päťkrát. Keď skončíme, otočí ho, otvorí a veľavravným "eee" mi dá pokyn, že môžem spustiť znova. Zapája sa. Pri riekanke "Osievame múčku" šibrinkuje rukami, hoci v jej podaní to vyzerá skôr na odháňanie bodavého hmyzu. "Varila myšička kašičku" miluje. Otrčí dlaničku a ďobe si do nej prstom.
Začína čarbať. Chodí si brať Malého magnetickú tabuľku a ryje do nej priloženou ceruzou.
Obdivuje sa v zrkadle. Keď ju do niečoho prezlečiem, ide hneď k nemu, vykrúca sa pred ním a bozkáva svoj odraz.
Nenudím sa. Pri týchto dvoch rarachoch niet kedy.
Nuda? To slovo neznám. :-) pěkně napsané.
OdpovedaťOdstrániť