Tuším si budem musieť vytvoriť nový štítok s názvom "zdravie". Mám trápny pocit, že každý druhý príspevok je venovaný práve tejto téme. Lenže čo keď je to u nás aspoň túto zimu stále také aktuálne?! Ani dnes to nie je inak.
Včera sa Malý začal sťažovať, že ho bolí pravá strana krku. V noci a ráno už plakal, že ho na tej istej strane bolí ucho, líce aj zub. Nič sa nedalo robiť, Drahý si vzal dovolenku a zobral obe deti k lekárke. Ja som bola objednaná na dávno vybavený termín k reumatológovi, takže som z akcie vypadla.
Podľa vlastného líčenia si môj muž užil zopár zaujímavých hodín. U pediatra čakalo viac ľudí, ale vraj ich sestrička zavolala skôr (dobrá duša). Naša MUDr. obe deti vyšetrila, Malému urobila aj CRP (kto nevie, nech si prečíta tu ) a s hodnotou 18 ho poslala na ORL. Slečnu popočúvala a vraj je strašne zahlienená. Dostala ATB.
Na ORL čakalo more ľudí, dospelí plus deti. Slečne bolo dlho, Drahý ju vypustil z kočára a ona sa dala bežať dlhočiznou chodbou tam aj späť s ocinkom v pätách. Všetci sa dobre bavili a z Drahého sa lial pot. Po istom čase sa nad nimi zmilovali dvaja pacienti, čo boli pred nimi a pustili ich pred seba - obom týmto úprimne ďakujem za šľachetnosť!
Naša nevrlá ORL vyšetrila obe deti (Malý reval ako tur) a synovi nasadila ATB, vraj začínajúci zápal stredného ucha. Bezva. Ledva ho tu masírujeme k jedeniu a nič iné nám k šťastiu nechýba, iba antibiotiká. Tie mu vždy vedia dokonale rozhodiť apetít. Teraz neviem, ČO mu rozhodia, lebo žiadny aj tak nemá. Dnes som nad ním sedela a kŕmila som ho rizotom. Zjedol za stálych protestov asi desať lyžíc. Mračil sa, zúril, fňukal. Neverili by ste, aké nechutné je rizoto s kompótom!
Takže mám doma znova lazaret. Našťastie aspoň ja som obišla ako-tak. Vyšetroval ma sám pán primár a znova som sa po dlhom čase stretla s fenoménom kultu osobnosti. V predambulancii ako splašené pobehovali štyri sestričky (podľa zjašeného tempa a ako do seba narážali ste mali pocit, že je ich tam dvadsať). Počas môjho vyšetrenia v elegantnej pracovni sa tam niekoľkokrát objavili - každá vošla po špičkách a mala som pocit, že pred oslovením obézneho supermana v bielom potláčajú nutkanie pokloniť sa do pása. Inak guľatučký pán reumatológ bol veľmi príjemný. Kládol mi množstvo otázok a napokon ma šokoval výzvou, aby som sa vyzliekla do spodného prádla. Páni, to tu už dávno nebolo! A čo ešte, keď som sa v spoďároch musela pred dotyčným ohýbať podľa pokynov! Nakoniec mi sám krútil končatinami a ohmatkával kĺby. Záver - zrejme začínajúca artritída, ale keďže som momentálne bez bolestivých opuchlín, ťažko povedať. Vraj má ale pocit, že sa ešte stretneme. Nuž, objednal ma aspoň na denzitometriu (meranie hustoty kostí) a potvrdil mi hypermobilitu, o ktorej som síce od detstva vedela, ale nikto mi nepovedal, že to môže byť pre kĺby vážny problém. Vraj môže...
Končím vyčerpávajúcu správu o našom zdravotnom stave fotografiou inkriminovaného rizota. Nazúrenú tváričku nad tanierom nezverejním.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára