O vyčerpávajúcej sobote

Mám dosť. Dnešný deň bol mimoriadne náročný. Víkendy sú väčšinou u nás pomerne náročné. Asi to bude tým, že človek tak nejako podvedome očakáva, že cez víkend by mala byť pohoda a relax. Lenže pri dvoch malých deťoch je to zhola nemožné. No a ak sa k tomu pridá podobné extempore ako dnes poobede, tak je skaza už úplne dokonaná.

Boli sme, ako takmer každú sobotu popoludní, u svokrovcov. Už som písala o tom, že Malý má v Babke neplatenú advokátku. Prišiel už na to, že stačí urobiť psie oči alebo menší výstup a Babka už s nami rodičmi "spraví poriadok", bez ohľadu na to, čoho sa synček dožaduje alebo akokoľvek nevhodne sa správa. Má totiž fixnú ideu, že naše prvorodené dieťa vnútorne veľmi trpí prítomnosťou mladšieho súrodenca v rodine. A preto s ním treba zaobchádzať výlučne v rukavičkách. Tak aj dnes.

Malý bol pri jedle mimoriadne drzý, zúril, papuľoval a na upozornenia nereagoval. Nebola som pri tom osobne, akurát som z jedálne zrazu počula: "Aáááuuu, ááááuuu!" (to Drahý chytil syna za ucho) a za tým hysterický rev.

Nato dobehla Babka ako šarkan a vyrútila sa na Drahého: "Toto si chcel, áno?!" a Drahého mierne podráždený hlas: "Nie, toto je výsledok toho, že mu vždy chytíš proti nám stranu." Malý spustil jeden zo svojich sebaľútostných revov, ktoré väčšinou ustanú do troch sekúnd, ak im nikto nevenuje pozornosť. Lenže Babka mu to zbaštila aj s navijakom. Vzala si vnúčika do kuchyne, kam za nimi nikto nesmel. Desať minút sa odtiaľ ozýval plač. Už som toho mala dosť. Svokra-nesvokra, vošla som do kuchyne, vysmrkala dieťaťu nos a pokojne, ale rázne som ho požiadala, aby hneď prestal a išiel sa hrať so sesternicou. Poslúchol a o minútu sa už obaja veselo rehotali za počítačom, akoby sa nič nestalo.

Zato Babka bola v najlepšom. Prisadla si k nám do obývačky a dala nám verejnú lekciu z výchovy. Vraj sa jej vnuk zveril s tým, že ho nútime jesť a ocko sa mu stále vyhráža. Nesmieme sa žiadnych okolností na neho zvyšovať hlas alebo ho nebodaj BIŤ! Drahý mal toho dosť. Vysvetlil Babke, že za svojimi výchovnými metódami si stojí a bude v nich pokračovať. Zároveň jej objasnil, že naše dieťa sa takto bežne nespráva, len tu vie, že si môže dovoliť všetko a tak to zneužíva... Ja som sa zdržala komentára. Chudák švagor sa najprv tváril, že ho neskutočne zaujímajú skoky na lyžiach a potom sa zdekoval na WC. Dedko D. si prisadol k Babke a celkom neomalene ju kopal do nohy. Keď to nepomohlo, nahlas jej odporučil, aby sa nám nemiešala do života. No krásna víkendová atmosféra!

Po chvíli sa Babka ukľudnila a všetci sme sa začali tváriť, že sa nič nestalo. Ja som mala sto chutí zbaliť sa a ísť domov, akurát som nechcela pridávať k všeobecnej hystérii. Ale odsalo mi to energiu na týždeň. Drahému tak podobne. Nech žijú víkendy!

P.S. Mám svoju svokru naozaj rada, ale v tomto smere je zablokovaná. Škoda.