Prišiel nový rok. K nám sa vkradol ani neviem kedy, popri ohlušujúcom rámuse vonku a vreštiacej Slečne vnútri som to nemala ani kedy zaznamenať.
Silvestra sme trávili sami. Spomínala som si pritom na všetky roky "mladosti", keď sme príchod nového roku očakávali v bezstarostnom kruhu rovesníkov, vydržali bdieť až do skorých ranných hodín a ešte nám bolo málo. Pekné nostalgické spomienky. Ale myslím si, že aj keď nám deti podrastú natoľko, že budeme môcť starý rok znova plnohodnotne vyprevádzať v spoločnosti rodiny alebo priateľov, nebudeme mať už tú výdrž, čo predtým. (Hovorím za oboch, lebo Drahý je rodený spací typ, dokáže odplávať do ríše snov behom troch sekúnd, nech sa nachádza kdekoľvek. Ja sa k tomuto modelu začínam tiež pomaličky približovať.)
Takto sme pekne komorne počkali do pol dvanástej, keď rachot vonku začal naberať na intenzite. Potom sme usúdili, že pre nás nepochopiteľná potreba verejne vyrábať ohlušujúci rámus bude už len narastať, a tak sme si o trištvrte pripili a zaželali si všetko dobré. O päť dvanásť sa Slečna ohlásila, a tak som sa ju odobrala tíšiť. Podľa mohutnejúcich detonácií zvonka som sa dovtípila, kedy asi odbilo polnoc. Vďaka našej kúzelnej polohe (za nami park, pred nami vysoký panelák) bola akustika ukážková. Človek mal priam pocit, že mu petardy a svetlice poletujú po byte.
Slečna sa kupodivu celkom rýchlo upokojila. Zaujímavé, čo všetko dokáže kompenzovať materinská blízkosť! Peklo a sírový smrad vonku však pripomínal scény z Veľkej vlasteneckej, a tak som radšej ostala pri nej a dlaňou som jej prikryla malé veľké ucho (druhé bolo zaborené vo vankúši). Bolo asi trištvrte na jednu, keď sa situácia vonku stala znesiteľná. Ja skrátka pre takúto kratochvíľu nemám pochopenie! Vyliezť z pelecha sa už neoplatilo, veď deti budú vstávať v noci aj ráno vo svojich obvyklých časoch - nie som samovrah. A tak som si v duchu súkromne zabilancovala, pomodlila sa a uložila sa k odpočinku.
Milé dietky ráno našťastie nebuntošili už o pol siedmej, a tak pocit pri vstávaní nebol taký ultrazúfalý.
Na záver novoročného príspevku by sa zišlo nejaké prianie. Lenže ja žiadne univerzálne nemám. Ak by som mala zovšeobecniť to, čo si najviac želám, tak potom snáď takto: Nech sa nám v ďalšom roku dejú iba tie SPRÁVNE veci a nech je našich chýb čo najmenej!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára