Tak neviem, či je to tým skoro jarným počasím (dnes u nás mal padnúť rekord - desať stupňov nad nulou), ale pochytil ma upratovací záchvat.
Nie som maniak a myslím si, že pri dvoch malých deťoch si viem celkom reálne zvážiť svoje možnosti. Napriek tomu som dospela k bodu, keď sa mi hnusí pohľad na náš byt. Nejde ani tak o špinu, ako o všadeprítomné VECI. Mám pocit, že by bolo najlepšie pristaviť veľkokapacitný kontajner a zlikvidovať dve tretiny našej domácnosti. Neviem, kde berieme toľko predmetov. Je pravda, že mám trochu sklony ku škrečkovaniu ("toto nevyhodím, to sa ešte bude raz hodiť..."), ale už to zďaleka nie je to, čo bývalo; zbavujem sa nepotrebných vecí oveľa odvážnejšie. Napriek tomu denne zakopávam o škatule rôzneho obsahu, ako aj o voľne sa povaľujúce, bezprízorné veci. Na svoje ospravedlnenie musím povedať, že objektívne vzaté máme pomerne málo úložných kapacít, takže hoci používané veci skrešem na životné minimum, aj tak bude problém udržať ich v tom skromnom vyčlenenom priestore. V tomto smere sme rozhodnutí tento rok prijať nové opatrenia.
Späť k môjmu amoku. Pojudala som sa teda nadobro vypratať a usporiadať veci v špajzi, ktorá je jednou z najkritickejších miestností v dome, čo sa udržiavania poriadku týka. Mala som na to čas v rámci Slečninho spánku (1,5 hodiny doobeda a rovnaký čas poobede). Podcenila som potenciál špajzového brajgela...
Samozrejme, že som doobeda stihla asi len tretinu požadovaného výkonu (a to bolo treba aj navariť), a tak bola kuchyňa dnes ostatným členom domácnosti zneprístupnená. Poobede som zvýšila obrátky: vytriedila som prázdne zaváracie poháre, množstvo krabíc, sáčkov a potravinových zásob. Keď prišiel Drahý domov, takmer ho ranila mŕtvica - pred dverami na neho čakalo niekoľko plných vriec s odpadom. Neuveriteľné, čo všetko sa zmestí do priestoru 1,5x1,5 metra!
A ešte poumývať police a dlážky. Skončila som približne o pol siedmej večer. Môj muž vyjadril značné pochybnosti o mojom zdravom rozume. No ja som napriek neskutočnej únave a boľavej telesnej schránke cítila hrdosť a spokojnosť. Normálny prílev endorfínov, kam sa hrabe fitko! Ak mi tento elán vydrží, najbližšie sa moje besnenie sústredí na kuchyňu.
Buď práci česť!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára