O Pangamíne, klamstve a zvieratách

Už taký týždeň sa trápime so stravovaním nášho Malého. Na vine sú šupky. Vysvetlím.

Stali sa mu tesne po sebe dva incidenty: prvý pri konzumácii hráškovej polievky. Nalepila sa mu šupka na podnebie a nešla ani dnu, ani von. Dieťa vyvádzalo - vrieskalo, dusilo sa, napínalo ho, no panika ako vyšitá. Druhé nešťastie prišlo v podobe sušených jabĺk. Aj tam sa mu šupka dostala medzi dva zuby a bolo treba externý zásah, aby sa problému odpomohlo. 

Lenže Malý sa zablokoval. Odvtedy je podozrievavý voči hocijakému jedlu, ktoré treba dôkladnejšie požuť. Kontroluje si v puse každé sústo a po každom si beží ústa buď vypláchnuť, alebo jedlo zapíja litrami tekutiny. Niektoré potraviny z tohto dôvodu začal odmietať úplne, a tak jeho aj tak dosť biedny jedálniček utrpel ďalšiu ťažkú ranu. Bojujeme s chlebom, pečivom, mäsom, strukovinami. Pokrmy sa zrazu delia na tie, čo sa "lepia" a tie, čo sa "nelepia". Tých druhých je žalostne málo a ja skrátka odmietam päťročnému chlapcovi vo vývoji podávať zrazu iba kašovitú stravu. A tak si žerieme nervy navzájom. Dúfam, že to čoskoro prejde, lebo neviem, kto bude na prášky skôr: ja alebo môj syn. Namiesto práškov som mu začala zatiaľ podávať Pangamín. Uvidíme, aký bude mať účinok (a či vôbec!)

S touto problematikou úzko súvisí aj Malého prvé odhalené klamstvo. V škôlke si vždy pozriem jedálniček a pýtam sa ho, či zjedol desiatu aj obed. Doteraz mi vždy hlásil, že áno. Nemala som dôvod mu nedôverovať. Síce po krátkom čase zjedol aj to, čo sme mali navarené doma, ale zjavne hladný zo škôlky nechodil. Naposledy som však zbystrila, keď sa ma po ceste zo zariadeníčka pýtal, čo máme na jedenie doma. Oznámila som mu, že francúzske zemiaky. On, že mňam. Zastavili sme sa cestou na ihrisku. Po piatich minútach ma hnal domov, že je už veľmi hladný na tie zemiaky. Nedalo mi to, a tak som mu položila logickú otázku, ako je možné, že v škôlke podľa jeho slov zjedol celý obed a pritom je strašne hladný. Priznal sa, že ma oklamal. Pri otázke prečo som sa dozvedela, vraj: "Vieš, ja som chcel, aby si sa tešila..." No aha ho, dobrú dušu! Povedala som mu, že sa hnevám, ale nie preto, že nejedol, ale preto, lebo mi klamal. Sám vyšiel s tým, že mi radšej vždy povie pravdu. Som zvedavá...

A ešte zopár hlodov, tentoraz z ríše zvierat:

Ja: "Aký máme teraz mesiac?"

Malý: "Jaguár." (Obávam sa, že ho k omylu priviedla skôr značka automobilu ako mačkovitá šelma.)

Ja: "A toto škvrnité zviera poznáš?"

Malý: "To je leopark."

Ja: "Aha, cez cestu ide holub."

Malý: "No, a ani sa nepoobzeral na obidve strany!"