piatok 13. januára 2012

Boli sme u zubárky

Hurá, hurá, hurá, máme za sebou vyšetrenie u zubára!
Po minulých skúsenostiach som sa na dnešok vôbec netešila. Malý naposledy vyvádzal a nedal si bez vresku ani nakuknúť do pusy. Takže sme ho na dnešný happening patrične pripravovali. 
Zub ho nebolí, hoci kaz tam je, a tak vedel, že mu ho budú vŕtať, ALE bolieť to nebude. Plus sme skúsili pozitívnu motiváciu, ktorá sa nakoniec ukázala ako kľúčová: ak bude bez cirkusu spolupracovať, pôjdeme ešte v ten deň do Dráčika a môže si vybrať hračku. V jeho prípade autíčko. 
Včera som sa k tejto téme priebežne vracala, aby nebol ráno zaskočený. Dnes som čakala, že z postele vylezie ufňukané klbko nervov v pyžame, ale mýlila som sa. Malý bol v pohode. V pohode sme sa vychystali, a keď prišli Babinka s Dedkom V. ako babysitting k Slečne, V POHODE sme vyrazili. Po ceste som sa Malému snažila pomerne plasticky vylíčiť, čo ho čaká, lebo sa mi nechcelo veriť, že si uvedomuje, v ústrety čomu ide. On nič, len sa neustále vracal k myšlienke o novom prírastku do domáceho autoparku. Keď už bol aj v čakárni v pohode, začala som veriť, že to myslí vážne a že to zvládneme bez nervov.
Pani doktorka bola milá. Usadila dieťa do kresla a porozprávala sa s ním o dvoch angličákoch a plyšovom medveďovi, čo stískal v hrsti. Potom mu zasvietila do tváre. Malý nič. Na pokyn otvoril ústa, nechal si v nich hrabať zrkadielkom a šťuchať háčikom. NEUVERITEĽNÉ!
Dozvedela som sa, že kaz tam je a že dokonca sa mu začína tvoriť aj na hornej stoličke. Zubárka vyslovila názor, že mu to rozrýpavať nejde, aby sa mu v ústach nespustila kazová lavína. Vraj sa to dá častým poctivým čistením spomaliť. Syn dostal podrobné inštrukcie o dentálnej hygiene a ja informácie o tom, že sa nášmu prvorodenému prerezávajú trvalé šestky a začínajú sa mu uvoľňovať dolné jednotky. Kontrola o pol roka, v prípade bolesti ihneď. Koniec.
Napriek tomu, že k žiadnemu vŕtaniu nedošlo, do Dráčika sme išli. Malý žil celý deň zo svojej statočnosti. Ako mi prezradil: "Ja som myslel iba na nové autíčko a to mi pomohlo prekonať strach." Správne, tak to aj bolo myslené, akurát som tomu pôvodne nedávala veľkú šancu. Náš syn je plný prekvapení!

3 komentáre:

  1. Malý je úúžasnýýýý. Jendovi vypadl dole první zoubek v sobotu.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Amelie, nejako skoro, nie? Ako na to Jeníček reagoval? Nevadilo mu, že zrazu v puse nie je všetko, ako má byť?

    OdpovedaťOdstrániť
  3. riešenie chrupu je niečo, čoho sa u nás dopredu desím len ja, Niki zatiaľ nie je schopný si to uvedomovať. aj preto od prvého zubu poctivo kefujeme, k doteraz superzdravému chrupu výrazne pomohlo to, že Niki sladkosti naozaj nemusí, ale aj to, že si umývanie obľúbil, a keď sklerotická maminka zabudne, príde si to vypýtať.
    Malého hrdinu obdivujeme

    OdpovedaťOdstrániť