Bol to zúfalý počin, ale nemali sme na výber.
Naše bydlo prejde túto jar viacerými zmenami, a tak sme sa rozhodli dnešné voľné popoludnie využiť na zmapovanie situácie v obchodoch. Konkrétne sme si chceli pozrieť koberce a sedačky. Veľmi som sa na to tešila a nepripúšťala som si fakt, že s dvoma malými deťmi to bude číre šialenstvo.
Neodradil ma ani úvodný varovný signál. Chystáme sa, chystáme a ja neviem nájsť môj jediný funkčný hrebeň. Matne si spomínam, že s ním dnes Slečna behala po byte, ale kde úbožiak vzal koniec, nevedno. A tak kým Drahý inštaloval potomkov do auta, ja som splašene hľadala náhradu, ktorá by aspoň ako-tak splnila svoj účel. Podarilo sa a mohli sme ísť.
K prvej predajni mi bolo jasné, že dve tretiny mojej pozornosti zhltnú deti a kobercom sa ujde zvyšok. Slečna sa vzpínala v kočíku a nahlas vyjadrovala pohoršenie nad svojím uväznením. Malý sa váľal po všetkých vystavených kusoch a behal okolo nás. To sme ešte mali energiu na druhý kobercový obchod. Kočík sme už nebrali, Drahý radšej dcérenku držal na rukách. Tá sa však tak zúrivo dožadovala slobody, až jej odletela topánka, na čo Malý dostal záchvat hlasitého rehotu a nebolo ho možné utíšiť...
Neviem, kde sme vzali odvahu navštíviť ešte nábytkový obchod. Deti už boli ako z divých vajec. Slečna pobehovala po areáli, brala z vystaveného nábytku cenovky a vyliezala na sedačky. Malý sa rehotal ako zmyslov zbavený, poskakoval okolo a váľal sa po všetkých posteliach. Cítila som, ako sa vo mne naakumulovaný stres nezadržateľne blíži k bodu, keď som schopná vyrobiť na verejnosti hysterickú scénu. Preto som súrila Drahého, aby svoju dôkladnú prehliadku skrátil. Napriek tomu, že ma tovar zaujímal, mala som už len chuť vypadnúť.
Cestou domov som len tupo zírala von oknom, vyčerpaná a sklamaná. Chystaná investícia má mať dlhodobý charakter, a preto je dôležité poriadne zvážiť všetky možnosti. S dvoma malými "železnými guľami" na nohách to však tak ľahko nepôjde. Fňuk!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára