utorok 27. marca 2012

O mojich špinošoch

Moje deti sú čuníci. Je až neuveriteľné, ako dômyselne sa vedia zagebriť hocičím. Malému dávam nové veci s hlbokým povzdychom, pretože zachovať mu nejaké kusy oblečenia bez neoprateľných škvŕn je úloha hodná čarodejníka Gandalfa. Slečna ide neomylne v bratových šľapajách...
Od kožnej máme tri kelímky zarábaných mastí na delikátnu pokožku našej druhorodenej. Naša druhorodená je však koumák a ja som nedávno hrubo podcenila jej vynaliezavosť. V nestráženom okamihu (koľko môže trvať odniesť hrnček od kávy do drezu a vrátiť sa do izby?!) sa nejakým činom dostala k mazadlám a vybrala si to najhoršie možné: ichtyol. Predstavte si čerstvo zarobenú maltu sýtohnedej farby. Za štvrť minúty si dokázala ten sajrajt rozotrieť hojne na tričko, podbradník, tepláky, body, ponožky a ušlo sa aj bielej plachte. Čo sa dalo, to som preprala v rukách a zbytok za mňa dorobila práčka, aj keď z plachty a podbradníka to celkom nevyšlo. Tričko bolo doslova neoprateľné a letelo do koša.
V sobotu bola u nás moja kolegyňa aj so synom B. Chlapci sa pekne hrali celý čas, akurát koncovku nezvládli. Objavili púder na Slečnin vyparený zadok a nenapadlo im nič lepšie, než sa ním ohadzovať. Keď návšteva odišla, musela som dať prať Malého oblečenie komplet, prevliecť periny a plachtu, vyprášiť plyšáky a záves, pozametať a poumývať dlážky nielen v izbičke, ale aj na exponovaných miestach celého bytu. Malý musel vydržať večer odrhnutie hlavy šampónom, lebo vlasy, hoci krátke, dostali jemný šedivý nádych. 
Nečudovala by som sa, keby po týchto výkonoch dostali aj moje vlasy jemný šedivý nádych, hoci nie od púdru!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára