Vďaka môjmu mladšiemu dieťaťu som každý deň vystavovaná psychickému a občas - ako dnes - aj fyzickému teroru...
Slečna je živel. Keď práve nespí (čo je dokopy tak 1,5 hodiny denne), nemôžem ju na sekundu spustiť z oka. Všetko musí ísť nabok a fungujem ako osobný strážca. K jej obľúbeným kratochvíľam stále patrí vyhadzovať obsah šuplíkov a rozmetať ho najlepšie po celom byte, vyliezať na gauč, postele a kreslo, pričom zlieza stále dolu hlavou, pchať si všetky drobné predmety do úst (od panáčikov a kociek zo spoločenských hier až po odlúpnuté pneumatiky z autíčok).
Vyťahuje veci z koša a ochutnáva ich (dnes som jej z úst vyberala kus pomarančovej šupy), vyjedá z kelímka bratovu plastelínu (a následne sa z nej pogrcá), oblíže Babinkin dezinfekčný gél na ruky a glgne si zo sprchového gélu (pol dňa mala svieži mangovo-kokosový dych).
Človek ju odoženie od jednej veci a kým urobí narýchlo poriadok, zatiaľ už malé tsunami valcuje niečo iné. Potáca sa a kľučkuje medzi rozhádzanými hračkami, hrany nábytku míňa o milimetre. Ak sa jej niečo nepáči, nemá problém vo svojich pätnástich mesiacoch života švacnúť sa od jedu o zem (to, čo jej plachému a poddajnému bratovi v živote na um nezišlo). Hlasno protestuje voči uväzneniu v ohrádke a citovo vydiera, kým nepodľahnem a nevyberiem ju.
Zmysluplne sa dá zabaviť iba na chvíľku. To vtedy, keď si čítame knižky, alebo sa hráme s bábikou. Kúpeme ju vo vaničke (Slečna akože napúšťa vodu "csssss"), dávame ju spinkať ("há-há"), kŕmime ju imaginárnou kašou ("mam-mam" - mňam-mňam), vozíme ju autom ("pá-pá"). Komunikácia stále viazne, hoci občas žasnem nad tým, ako šikovne sa to dieťa dokáže vyjadriť pomocou niekoľkých slabík. Minule pochopila zmysel mojich plánov na popoludnie a spätne ma informovala: "Pá-pá bŕŕŕm baba", čiže "Ideme autom k Babinke." Alebo sa započúvala do zvukov ulice, ďobla prstom smerom k oknu a situáciu zhodnotila: "Teta pš," čiže "Teta išla preč."
No a dnes som sa dožila aj fyzického ataku, hoci neúmyselného. Jašili sme sa vzadu na posteli, keď ma dcérenka v zápale hry nádherným kickboxovým výkopom trafila rovno do hornej pery, ktorú som si krásne dokrvava zvnútra rozčesla. Paráda. Pera mi napuchla, takže momentálne vyzerám ako nejaká playmate po tridsiatej plastike. Drahý so znepokojením vyjadril názor, že ak mi to do zajtra neodpuchne, bude vyzerať ako odporný domáci násilník. Môžem si na krk zavesiť tabuľku: "Nezbil ma manžel. To moja dcéra..."
Postavenie matky a ženy v domácnosti je skrátka plné prekvapení!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára