Dostala som otázku, či "Mirushka má ešte myšlienku", keďže sa odmlčala skoro na týždeň. Mirushka myšlienku má. Dokonca nie jednu. To, čo Mirushke momentálne najviac chýba, je energia na formulovanie myšlienok.
Na vine je v prvom rade naša dcéra. Najprv soplila, takže spánok bol biedny. Potom sopliť prestala, ale spánok sa nezlepšil. Až po dôkladnom preskúmaní dutiny ústnej som dospela k zisteniu, že sa dieťaťu vytlačili naraz obe horné štvorky a dolné netrpezlivo čakajú na svoju veľkú chvíľu. A tak spíme-nespíme. V noci sa Slečna budí pravidelne v hodinových intervaloch a fňuká. Aby toho nebolo málo, masochisticky som ju dnes bola dať zaočkovať. Poobede z nej bol hotový vojnový veterán, pajdajúci na jednu končatinu. Plakala, bolelo ju to. Dostala Panadol a zaspala skoro o hodinu skôr ako obvykle. Tak uvidíme.
Suma sumárum, keď u nás všetko stíchne, moje komunikačné schopnosti sa obmedzia na životné minimum. Som schopná použiť akurát základnú slovnú zásobu v najnutnejších situáciách. Sadnúť si k PC a napísať napríklad postrehy z NEDELE, z ktorej mám vo foťáku zopár pekných záberov, to je nad moje možnosti. O hodinu po deťoch odchádzam nielen duševne, ale aj fyzicky. Väčšinou zadriemem na gauči v obývačke a preberie ma Drahý, že a) Slečna reve a on ju už tretí raz márne uspáva, b) je skoro polnoc a mala by som svoju telesnú schránku premiestniť na iné, dôstojnejšie miesto.
Dúfam, že sa to čoskoro zmení a ja nebudem musieť fungovať v úspornom režime...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára