utorok 17. júla 2012

Žijeme alebo ako prežiť sťahovanie

Nemala som v pláne zmiznúť na štvrť roka. Neviem, či môžem byť taká trúfalá a predstavovať si, že si niekto z láskavých čitateľov tohto blogu kládol za ten čas otázku, či sme zahynuli tragickou smrťou alebo nás zmietla z povrchu zemského nejaká prírodná katastrofa. Nič také. Sme živí a zdraví (ak nepočítam dve kolá črevnej virózy, ktoré sme si dali v priebehu troch posledných týždňov). Akurát máme za sebou sťahovanie, rekonštrukciu bytu a opätné nasťahovanie späť. Popri dvoch malých deťoch by som predsa len nevylučovala to prirovnanie k prírodnej katastrofe...
Miesto nášho bydliska už dlhší čas vykazovalo známky značného opotrebovania. Bývame tu už jedenásť rokov a za ten čas sme napríklad ani raz nemaľovali. Niektoré veci boli nedokončené ešte od novoty (napr. izolácia pod parapetnými doskami), iné si pýtali rekonštrukciu po ohlodaní zubom času (napr. praskliny v spojoch sadrokartónu). Každopádne sme sa už dlhší čas pohrávali s myšlienkou dať si bydlo do poriadku, nehovoriac o nutnosti odľahčiť byt o tony nepotrebných vecí a mojej tajnej túžbe po novej kuchyni a umývačke riadu. Lenže už predstava celej akcie popri našich aktívnych potomkoch nám pôsobila žalúdočné vredy.
Veci sa pohli pred poslednými Vianocami. Pár dní pred Štedrým dňom sa nám nový majiteľ susedného pozemku prišiel zveriť, že chce čím skôr pôvodný dom zrovnať so zemou a na jeho mieste postaviť komplex pre súkromné zdravotnícke zariadenie aj s podzemnou garážou. Pokazil mi tým predvianočnú náladu, ale čo už. A tak sme sa nakoniec rozhodli, že si našu plánovanú rekonštrukciu zosynchronizujeme so susedom. V období najväčšieho hluku, špiny a manévrovania ťažkých strojov pod našimi oknami sa jednoducho dočasne odsťahujeme a v čase našej neprítomnosti dáme do poriadku byt.
Odsťahovať sme sa mali kam. Vrátili sme sa do nášho prenajímaného bytu po nebohej babičke. Plán to bol skvelý. Keď sa však teraz obzriem na tie uplynulé tri mesiace, nechce sa mi veriť, koľko roboty a námahy to celé stálo. Dobre, že som to nevedela v čase plánovania. Inak by som tie žalúdočné vredy mala nielen skutočne vytvorené, ale aj dávno prasknuté a zoperované...

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára