Už nám pošibkáva

Deti začiatkom týždňa úspešne dobrali ATB. Podľa lekárky sú OK. Podľa toho, ako sa prejavujú, sú viac ako len OK...

Malý je už druhý týždeň doma zo škôlky. Nudí sa, a to ukrutne. Nebaví ho takmer nič a mne už nadobro vysychá prameň inšpirácie. A tak vymýšľa blbosti a mne tečú nervy. Slečna si robí objavné expedície po byte a zanecháva po sebe spúšť. Okrem toho jej obľúbenou disciplínou stále ostáva ocucávanie všetkého dostupného: kinderkovými figúrkami počnúc a nádržkou na mydlo končiac.

Náš štandardný deň vyzerá nasledovne: ráno vyprevadíme Drahého do práce a po zbežnom (a zbytočnom) uprataní urobím všetkým zvyšným členom rodiny raňajky. Potom sa hráme. No, hráme! Behám Slečne v pätách a snažím sa zabraňovať najhoršiemu. Malý tancuje pol metra okolo. Nanajvýš ho dokopem, aby sa na desať minút zavrel do izbičky, počúval z CD rozprávku a hral sa s autíčkami. Takto to ide do desiaty a do Slečninho prvého spánku. Trištvrte hodiny je o jedno dieťa menej a ja sa aktívne venujem tomu samojedinému: hráme sa "na škôlku" (robíme pracovné listy), alebo nejaké spoločenské hry. Keď sa Slečna zobudí, okrem krotenia divej zveri mám snahu niečo aj uvariť. Po obede ideme na chvíľu von. Potomkovia sú po chorobe a vonku mrzne, až treští, a tak to nevydá na viac ako na pol hodiny. Občas sa vyskytne spestrenie programu v podobe nákupu alebo napr. návštevy mojej práce (tak som predsa išla. S dvoma deťmi. Nebolo to síce ono, ale lepšie ako nič.) Keď sa Slečna druhý raz odporučí do ríše snov, klesnem vyčerpaná k notebooku a mám konečne chvíľu na zrelaxovanie. Malý sa medzičasom hrá na PC alebo pozerá rozprávku. Najhoršia je posledná fáza dňa: mne rapídne ubúda fyzických aj psychických síl a deti už po stý raz robia to isté. Príchod Drahého z práce je učinená záchrana. Kým potomstvo visí na svojom sploditeľovi, ja urýchlene dávam do poriadku byt, ktorý v tejto fáze nápadne začína pripomínať Hirošimu. Keď konečne okolo 20.30 u nás všetko stíchne, to je paráda!

Veľmi sa teším, že Malý pôjde od budúceho pondelka do škôlky. Prospeje to všetkým zúčastneným. A veľmi sa začínam tešiť na jar. Môcť tak besné deti vypustiť do parku a na ihrisko a ostať tam až do zotmenia! To bude super! Dúfam, že mi duševné zdravie ako-tak dovtedy vydrží...

Takto to vyzerá po Slečniných nájazdoch:

Predsieň.

 Kuchyňa.

 Zadná izba.

Ohrádka.No des!