Keďže bolo dnes u nás plus dvanásť stupňov a Malému sa končia JARNÉ prázdniny, dovolila som si blog tiež trochu vyjarniť.
Inak prázdniny boli ďalším náporom na moju schátranú nervovú sústavu. Malý bol celý týždeň doma okrem stredy, keď sa nad nami zmilovali Babinka a Dedko V. A tak bolo treba vymýšľať vhodný program, aby sme sa tu načisto nezbláznili. Našťastie nás počasie príliš nesužovalo, aspoň sme si teda robili časté výlety do blízkeho okolia, kde som deti nechala behať po blate a kalužiach. Nič iné mi neostávalo, ak som chcela predísť nervákom ešte aj vonku. Aj tak mám pocit, že väčšinu dňa sa vyjadrujem v záporoch: "Nerob to, nechoď tam, nechytaj to, nepočuješ?"
Rovnako som rezignovala na svoju averziu voči nákupným centrám a detským kútikom, plným usoplených a ukašľaných detí. Pud sebazáchovy bol silnejší. Deťom sa tieto aktivity rátali a ja len dúfam, že to neodskáče ich zdravotný stav, ktorý je momentálne uspokojivý.
Svetlým bodom bol utorok, naším synom nazvaný "detičkový". Spojila som sily s dvoma rovnako postihnutými mamičkami a doobeda sme sa vybrali na návštevu my a poobede sme pozvali druhú rodinu zas k nám. Okrem toho, že sa deti spolu zahrali, mne aspoň trocha stúpol sociál...
Takže prázdniny sú úspešne za nami. V pondelok sa náš prvorodený znova odoberie do predškolského zariadenia, na čo sa sám teší, lebo "doma sa nudííím!" Ja sa zas teším na jar. Dúfam, že som to s imidžom blogu veľmi neprešvihla. Ak áno, treba to brať ako privolávanie jari. Niečo ako šamanský dažďový tanec. No čo som ja horšia ako nejaký šaman???
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára