štvrtok 16. februára 2012

O urevanom pirátovi

Mohlo by sa zdať, že idem písať rozprávku. Ale nejdem. Malý mal dnes v škôlke karneval a ako názov príspevku naznačuje, prípravy neprežíval ľahko.
Včera sme zašli do požičovne kostýmov, aby sme synčekovi zaobstarali nejaké príma maskovanie. Lenže dieťa nejavilo žiadne nadšenie: stálo v kúte ako kôpka nešťastia a na moje nadšené výkriky ("Pozri, nechceš byť čarodejník? A čo had? Jééj, aha, strašidlo!") len smutne vrtel hlavou. Chcel byť iba pirát... V škôlke totiž deň predtým kreslili, čím budú na karnevale. Malý nakreslil piráta a mal pocit, že by sa malo postupovať podľa konceptu...
Horko-ťažko som vyhrabala vhodnú masku piráta. "Môžete si to aj vyskúšať," pobádala nás s úsmevom pani majiteľka. Nahnala som Malého do kabínky. "Stačí, keď si rozopnem bundu?" opýtal sa s nádejou v hlase. Lenže mal smolu. Kostým sme nakoniec vzali, aj keď bol trochu veľký. 
Večer náš prvorodený začal vyjednávať: "Možno budem do rána chorý, potom nemusím ísť na karneval, však?" Síce po vzore svojej mladšej sestry začína sopliť, jeho stav ale nebol zhodnotený ako vážny. Rozrušilo ho to. "Ja tam nechcem ííísť," plakal, "neviem, čo tam budeme robiiiiť!" Snažili sme sa mu vysvetliť, že to bude zábava, ale márne.
Ráno som sa prebrala na to, že z vedľajšej izby sa ozývajú kvílivé zvuky. Malý reval. Jedol raňajky a plakal. Sedel na WC a plakal. Plakal aj pri obliekaní a nedal sa utešiť. "Ja sa tam netešííím!" 
"Zlatko, uvidíš, že sa ti tam bude nakoniec páčiť," snažím sa, "budete sa aj fotiť!"
"Uáááá!" plač nabral na intenzite. Pochopila som, že akákoľvek argumentácia je márna. Nakoniec synčeka utíšil až zvýšený hlas a hrozba sankciami. Konečne sa upokojil. Než odišiel, začal mi vysvetľovať, kto z triedy čím bude. Ako o tom rozprával, začal sa usmievať. "Ja som vlastne na to celkom zvedavý," informoval ma ešte vo dverách.
Keď som prišla pre neho, čakalo ma spokojné vyškerené dieťa. Dozvedela som sa, že jedli chlebíčky a koláče, súťažili, tancovali a fotili sa. V triede mali robota, kominára, mušketiera a aj dvoch "Spajdemrnov". Po ceste domov pripustil, že sme mali pravdu a že to bola nakoniec zábava...
A takto je to vždy. Keď má prísť pre neho nová situácia, je od strachu bez seba. Keď už je "po tom", zisťuje, že sa bál zbytočne. Dúfam, že sa to bude vekom a skúsenosťami len zlepšovať. Lebo pirát predsa nemá byť urevaný!
  Kostým.
S trofejou.

5 komentárov:

  1. Koniec dobrý- všetko dobré :) A min. rok na karnevale nebol?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Minulý rok bol v zime odhlásený zo škôlky: bol nonstop chorý a navyše sme mali doma úplne malé miminko, tak sme radšej neriskovali. Čiže ho to minulo.

      Odstrániť
    2. Aj my sme vlani absentovali z podobného dôvodu- skončili sme vtedy druhýkrát v roku v nemocnici :(

      Odstrániť
  2. Moc hezky napsané. Jenda se taky všeho bojí, ale na karneval si raději ani netroufáme. Holt některé děti jsou bázlivější.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Keby som vedela, že ide o niečo, čo Malý nerozdýcha, tak ho tiež nebudem nútiť. U nás je posun aspoň v tom, že cirkus býva PRED akciou. Keď už je tam, tak je dobre.

      Odstrániť