Tento víkend sa niesol v duchu spoločenského života: včera sme sa zúčastnili jednej z početných rodinných osláv, v ktorých Drahého pokrvní príbuzní nachádzajú veľkú záľubu, dnes bol u nás na obede kamarát M. Obidve akcie boli vydarené.
K dnešnému obedu malá poznámka o Malého apetíte. Pangamín je zázračný! Odkedy sme ho natvrdo zaviedli v maximálnej možnej dávke, prvorodenému sa vrátila chuť do jedla. Pýta si jesť. Chodí pred obedom do kuchyne nasávať atmosféru a vzdychá, že je hladný. Včera na oslave zblajzol dva obložené chlebíčky: zjedol šunku (óó!), syr (óóó!), dokonca aj vajíčko (ÓÓÓ!!) a asi tri kúsky torty. Dnes zmastil plný tanier "slížikovej polievky" (nevadilo mu ani nakrájané mäso), celý bravčový rezeň, kopec zemiakov, k tomu dve misky šalátu z čínskej kapusty a po obede si doprial dva smotanové poháre. (Tak. Práve ste spoznali naše dnešné nedeľné menu.)
Synček baští, až mu puká za ušami a NIČ SA MU NELEPÍ. Lepivosť je skrátka pojem relatívny. Ako aj iné veci. V poslednej dobe mi Malý kladie zákerné otázky typu:
"Maminka, dve hodiny, to je dlho alebo krátko?"
Hmm, v momente mi šľahlo mysľou čosi o relativite, ale vysvetlite to päťročnému! Akurát sa môžem oprieť o jeho skúsenosť, že mu čas rýchlejšie prejde, keď si nájde nejakú činnosť, ako keď len nečinne sedí a čaká (napríklad keď má ísť k Babinke a Dedkovi V. To čučí z okna, vzdychá a v intervale piatich minút sa dokola pýta, kedy to už bude...)
Takže, máme za sebou RELATÍVNE príjemný víkend a trikrát sláva pivovarským kvasniciam!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára