Dnes ráno sa z izby vytackám v čase, keď sú moji chlapi už takmer vychystaní. Slečna dospáva ďalšiu noc, preflámovanú s vlastnou matkou (prečo, ach, prečo sa len deti nerodia už zubaté?!), a tak sa podujmem aspoň pomôcť Malému s finálnou úpravou pred odchodom z domu.
Bunda, čapica, rukavice... Haló, kde sú rukavice? Aha, sušia sa v kúpeľni na radiátore. Včera ich mal synátor celé olepené snehom. Vbehnem do kúpeľne a kde nič, tu nič. Zamyslím sa. Matne si vybavujem, ako suché rukavice skladám z radiátora, ale bolo to včera, či predvčerom? Denne urobím aj tisíc podvedomých úkonov. No nič to. Rýchlo prehľadávam policu s čiapkami a šálmi. Nič. Znervózniem.
Prehľadám vrecká búnd a prikážem urobiť to isté aj Malému. Márne. Ten už začína pofňukávať. V tej chvíli sa do pátrania zapojí aj Drahý. Rýchlo prechádzame všetky miesta, ktoré prichádzajú do úvahy: botník v predsieni, Malého skrinku s oblečením, sušiak. Ale rukavice zmizli bez stopy.
Drahý ma súri; zmešká do práce. Malý reve, lebo nechce náhradné rukavice, ale iba TIE nezvestné. V zúfalstve rýchlo prehľadám svoju bundu, kabelku aj prádelník. Nazriem aj do koša na špinavé prádlo, lež bezvýsledne. Nedá sa nič robiť, dieťa musí proti svojej vôli odísť v nepohodlných náhradných rukaviciach.
Bezradne stojím v predsieni a hnevám sa. Že nám práčka pravidelne žerie ponožky, na to som si už zvykla, ale žeby sa k tejto praktike uchýlil aj radiátor? Snažím sa vybaviť si v hlave nejakú spomienku na to, KAM som suché rukavice odtrepala. Okrem mňa sa takejto činnosti u nás nikto nevenuje. Vlastne, v hre je ešte Slečna. Ak sa tá k nim dostala, tak amen tma. Nájdeme ich až pri sťahovaní. (Vďaka nej je u nás možné úplne všetko. Napríklad dnes som sa v kúpeľni potkla o balíček chrumiek, no verili by ste?)
Po čase ma pátrací amok prejde. Nič to, dnes pôjdeme kúpiť ešte jedny schopné rukavice, nech máme čo strácať. Idem po stý raz do kúpeľne a vtom mi z ničoho nič zíde na um odhrnúť z okna záves. Heuréka! Sú tam. Pekne si hovejú na parapete. AKO sa tam dostali, neviem. Ak to mám na svedomí ja, potom je to trocha desivé, lebo mám na túto udalosť okno. Drahý sa k činu nepriznal, ale tomu sa mažú z pamäte podľa mňa oveľa závažnejšie záležitosti. Malý je mimo podozrenia a Slečna tam nedočiahne. Dokelu!
Pre istotu predsa len ideme poobede do obchodu a zadovážime si hneď dvojo (akciových) detských rukavíc. Aby mal čo poltergeist znova schovávať po byte...
Rukavice vyzerajú strašidelne. Aj keď by som ocenila, keby si moje dieťatko obľúbilo aspoň jedny- bolo by mi v tej chvíli jedno ako vyzerajú. rukavice neznáša a zvádzame s nimi dlhodobé boje, pritom ich máme doma toľko, že s nimi môžme otvoriť obchod
OdpovedaťOdstrániť