pondelok 5. decembra 2011

O Mikulášovi a vážnom výbere

Dnes u nás chodil Mikuláš. Každý z nás si v topánke našiel aspoň nejakú maličkosť. Malý bol nadšený, Slečna mala z toho ešte figu borovú, aj keď jej Mikuláš nadelil obľúbené kukuričné chrumky. Malý okrem čokoládových figúrok ocenil najmä maličkú sadu autíčok. Snažili sme sa Mikuláša trochu brzdiť v rozšafnosti, lebo včera sme navštívili svokrovcov, od ktorých sme si doniesli za dve veľké tašky vecí. V sobotu sme sa totiž nezúčastnili rodinného zídenia, na ktoré všetci prítomní priniesli dodatočne darčeky pre Slečnu k narodeninám, podaktorí aj k jej nastávajúcim meninám a pre obe deti Mikuláša (to všetko zo štyroch zdrojov, ak dobre počítam). No, vyzerali sme, ako keby sme vykradli nejaký obchodný reťazec... Preto dnes Mikuláš nadeľoval viac-menej symbolicky.
Keď som nedávno v obchodnom centre špekulovala, čo vopchám do štyridsaťšestky Drahému, padol mi zrak na stánok s medovníkmi. Fajn, lebo Drahý si na sladkosti zas až tak nepotrpí, ale nejaký ten medovníček si môže vystaviť trebárs v práci na stôl na véčnuju pámjať... Pri stánku postával aj istý mladý muž a žartujúc s predavačkou vyberal si z ponuky sušeného ovocia. Ja som mala vybraté skôr, a tak som majiteľku požiadala o medovník s nápisom "Miláčikovi". Onen mladík, zjavne v dobrej nálade, sa ku mne otočil a s úsmevom prehodil: "Vážny výber toto, skutočne vážny výber!" Šľahla som po ňom bočným pohľadom, či sa posmieva alebo čo, ale zdalo sa, že len vtipkuje. Zakontrovala som niečo v tom zmysle, že v našej rodine sa vyskytujú jedinci, ktorí ocenia trocha recesie a frčala som preč. Nemohla som sa však zbaviť pocitu, že mladý muž v ten deň určite pobaví niekoho zo svojich postpubertálnych rovesníkov historkou o tom, ako jedna stará korčuľa kupovala medovníkové srdce so sloníkom a s nápisom Miláčik... Ale nech. Mne sa to páčilo a zdá sa, že Drahému tiež. Tu je (myslím medovník).

1 komentár: